Britská vláda premiérky Theresy Mayovej si zrejme formálny začiatok rokovaní o brexite s Európskou úniou predstavovala inak. Mal sa zrejme začať so silnejším prejavom sebadôvery a uvoľnenosti zo strany Londýna a s väčším rešpektom Európy.
No bolo to trochu inak. Britské voľby pred dvoma týždňami dramatickým spôsobom zamiešali karty.
Po prvé, Mayovej konzervatívci dostali iba 317 kresiel, teda o 9 menej ako predstavuje majorita a možno 80 kresiel pod výsledkom, ktorý Mayová sebavedomo očakávala a ktorý potrebovala, aby mohla robiť ramená v Bruseli.
Inými slovami, jej (stále formujúca sa) vláda nedostala mandát od voličov na tzv. „tvrdý brexit“, teda jednoznačný odchod z EÚ, aký Mayová pred voľbami presadzovala.
Podstatná otázka však, samozrejme, ostáva: na aký brexit teda dostala mandát? Na jemnejšiu formu, ako by bolo ostať vo voľnom trhu, rešpektovať európske slobody a platiť európske členstvo? Alebo aby si dohodla s Európou akési premostenie, pripomínajúce napríklad nórsky model, kým si Briti nedohodnú komplexnejšie, jasnejšie a stále vzťahy s Európou (proces trvajúci 8 až 10 rokov)?
