Petr Šabata pôsobí v Českom rozhlase
Patrick Kingsley: Nová Odyssea, Příběh uprchlické krize v Evropě, Kniha Zlín 2017
Mŕtvy cap sa nebojí mäsiarovho noža. Ako si vyložiť toto francúzske príslovie v súvislosti s migráciou? Autorovi knihy Nová Odyssea to vysvetlil Abu Jana - bývalý sýrsky armádny dôstojník, ktorý odmietol strieľať do demonštrantov, musel utiecť z krajiny a Asadov režim ho stále prenasleduje: „Aj keby sa v Európe rozhodli tieto lode (s utečencami na ceste z Egypta do Talianska - pozn. red.) potápať, rovnako by na nich veľa ľudí nasadalo, pretože sami za seba si pripadajú, ako by boli mŕtvi už teraz.“
“Kingsley odmieta názor, že pašeráci ľudí sú hlavnou príčinou migračnej krízy a zásahy proti nim všetko vyriešia. Nie je to tak - politici sa poukázaním na pašerákov predovšetkým snažia zbaviť sa zodpovednosti za príčiny migrácie a za odmietanie utečencov.
„
Novú Odysseu napísal vtedajší reportér britského denníka Guardian Patrick Kingsley, ktorý bol po celý rok 2015 osobitným spravodajcom pre utečeneckú krízu. Putoval so Sýrčanmi, Iračanmi, Eritrejčanmi, Afgancami a utečencami z ďalších krajín po všetkých hlavných trasách v 17 krajinách, hovoril so stovkami utečencov, pašerákov, prevádzačov a priekupníkov ľudí, s policajtmi a pohraničníkmi, s dobrovoľníkmi, vládnymi úradníkmi...
Prácu v teréne doplnil dôkladným štúdiom štatistík, oficiálnych dokumentov vlád i medzinárodných organizácií. Hodilo sa mu iste, že predtým bol spravodajcom Guardianu v Egypte (a ešte predtým v Dánsku; od januára je vedúcim redakcie New York Times v Turecku).
Knihu Kingsley dopísal na jar 2016 a doplnil množstvom odkazov na ďalšiu literatúru, poznámkami, registrom a štrnástimi mapami.
Vznikla strhujúca štúdia o ľudskom nešťastí, úradnom alibizme, nezištnej solidarite, politickej impotencii. O ľuďoch na ceste.
Kvôli deťom
„Keď sa dnes znečistený cudzími vývratkami (na lodi do Talianska, pozn. red.) trasie zimou, zažíva Hášim len ďalšiu z mnohých nedôstojných situácií, ktorými si počas svojej trojročnej Odyssey prešiel.
Je to zavalitý štyridsiatnik s milým úsmevom, ale šedivejúce vlasy mu pridávajú na veku. Svoj domov v Damasku opustil v roku 2013 a jediné, čo z jeho domu zostalo, je kľúč, ktorý nosí vo vrecku. Zvyšok vyhodila sýrska armáda do vzduchu.
Jeho krajina je zničená a Hášimove nádeje sa stratili spolu s ňou. Ale pre svoje deti je ochotný umrieť,“ opisuje Kingsley hlavného hrdinu ústredného príbehu knihy - Hášima na ceste zo Sýrie do Švédska.
„Ak to nevyjde, bude to len a len moja prehra. Ale keď toto riziko podstúpim, možno sa mi podarí splniť sen trom deťom: mojim deťom - a možno aj mojim vnúčatám,“ uvažuje Hášim, ktorého stretol autor knihy na jeho ceste v Egypte.
Kniha je šťastnou kombináciou jedného silného príbehu - Hášimovho príbehu - s opisom desiatok ďalších osudov, situácií, analýz aj návrhov na riešenie.
Cesta do Švédska
Spomínaný Hášim strávil pol roka v Asadových väzniciach, režim sa pomstil aj nevinným ľuďom za arabskú jar. Keď ho pustili, padlo rodinné rozhodnutie: v Sýrii už pre nich nie je žiadna budúcnosť. Hášimova manželka Hijám, učiteľka, predala všetky šperky vrátane snubného prsteňa, aby mali peniaze na cestu.
A 26. júna 2013 odišli aj so synmi Usamom, Muhammadom a Miládom preplneným autobusom z Damasku do Jordánska. Z prístavu Akaba loďou (65 dolárov na osobu) do Egypta, ktorý bol ešte v roku 2013 voči Sýrčanom ústretový - o pár dní neskôr sa však hranica uzavrela.
V Egypte nechal Hášim rodinu a riskol riešenie, že sám sa nejako prederie do Švédska, tam získa trvalý pobyt a žena s deťmi budú môcť prísť za ním. Plavbu z Egypta do Talianska prežil Hášim len zázrakom - vďaka talianskej pobrežnej stráži, ktorá zachránila ich preplnený potápajúci sa čln.
