„V čera nebol v správach synchrón s prezidentom. Ani jeden! "
„Ale on je na dovolenke a nič nehovorí," námietka redaktora hlavnej ruskej spravodajskej relácie Vesti sa stretla s udiveným výrazom nadriadeného. Akoby toto bola dosť hlúpa výhovorka.
“Veď my sme nikdy nehovorili, že sa tie demonštrácie nekonajú. Len sme o nich neinformovali. To predsa nie je žiadna propaganda?
„
„Mohli sme vziať niečo z archívu, pripomenúť nejakú tému, ako to robíme inokedy," znie prísny hlas. Letučka - tak sa hovorí obávanej každodennej krátkej porade v ruských médiách - sa končí. Môj kolega, ktorého meno zo solidarity k nemu, jeho rodine i vysokému životnému štandardu zamlčíme, odchádza so sklonenou hlavou.
Kedysi to bol novinár užívajúci si absolútnu slobodu, ktorú poskytovali ruské 90. roky. Dnes poslušne slúži štátnej televízii, poberá za to obrovský plat a necháva si prikazovať, koľkokrát a z akého uhla sa na obrazovke musí objaviť prezident, a kto sa na nej, naopak, nesmie objaviť ani zozadu.
Toto už dávno viem. Čo je však novinka posledných dní, ma predsa len zarazilo. Ruská televízia trpí nielen absolútnou podriadenosťou politickému vedeniu štátu, kmotrom, oligarchom, tajným službám alebo lobistom, ale aj alkoholizmom svojich pracovníkov, diletantstvom, neprofesionalitou a odporom k vykonávanej práci.
Nositeľom novej informácie, ako to už býva, je iný novinár, ktorého z ruskej štátnej televízie vyhodili. Pätnásť rokov slúžil, teraz z neho poníženie urobilo bojovníka za slobodu médií.
Dmitrij Skorobutov sa naštval a začal rozprávať. Pridávajú sa k nemu ďalší, hoci zatiaľ anonymne. Ich svedectvá sa úplne zhodujú. Začína byť jasné, ako presne funguje štátna propagandistická mašinéria. Ako takmer dokonalý stroj na deformáciu verejnej mienky.
Vodka, koňak a posledné správy
Dmitrij nebol len tak nejaký poskok v ruskom štátnom kanáli. Pracoval ako vedúci vydania slávnej relácie Vesti - hlavného informačného zdroja pre desiatky miliónov Rusov.
Keď si minulý týždeň vylieval srdce rozhlasovej stanici Sloboda, nevedomky začal rozsiahlu diskusiu o pomeroch v ruských štátnych televíziách. Konečne.
Svoju kariéru na najsledovanejšom ruskom kanáli Dmitrij ukončil oficiálne 20. júna. Prepustili ho za hrubé porušenie povinností. Ale nevzdáva to. Obrátil sa na súd a je tak jedným z mála novinárov, ktorí sa rozhodli ísť do vojny s mocnou štátnou mediálnou korporáciou VGTRK.
