Politické strany voľbu nového riaditeľa verejnoprávnej televízie zredukovali na politický obchod. Ich prístup sa nevymyká z tradície televízie, kde sa riaditelia striedali častejšie než vlády.
A v obrazárni šéfov sa objavila aj moderátorská hviezda komunistických čias, autor publikácie o Leninovi a médiách alebo mediálny trubadúr Vladimíra Mečiara. Profesionálni manažéri, ktorí odolali politickým tlakom, boli skôr deviáciou.
Dnes si vládne strany zvolili Jaroslava Rezníka napriek tomu, že mali možnosť RTVS zveriť do rúk človeku, ktorý za posledné roky zvýšil jej sledovanosť, pritiahol do inštitúcie kvalitných ľudí a tým jej dodal viac dôveryhodnosti.

Ale k voľbe nového riaditeľa strany pristupovali, akoby RTVS už teraz bola štátna. A ako taká, by podľa nich mala byť proslovenská. Čo v ich chápaní znamená priateľská voči vládnucim stranám.
Nebola to voľba o schopnosti viesť verejnoprávnu inštitúciu v ére rozmachu konšpiračných webov, online hejtu a deformovaných interpretácií histórie.
V čase, keď pod značkou verejnoprávny by divák mal nájsť kvalitu a nemusel sa obávať, či ju nepoužíva niekto ako žehličku na naprávanie imidžu strany.
Touto voľbou vládne strany vracajú RTVS do čias, keď do obrazárne šéfov pribúdali figúrky, ktoré vyhovovali politickým stranám bez prínosu pre samotnú verejnoprávnu televíziu.