SME
Streda, 16. jún, 2021 | Meniny má Blanka, BiankaKrížovkyKrížovky
PÍŠE MARTIN KUGLA

Prečo by sme sa mali báť o Pobaltie?

Obsadenie Krymu je pre Rusko paradoxne čisto stratovou akciou. Rusko sa však neriadi našou logikou.

(Zdroj: SITA/AP)

Autor je politológ

Minulý týždeň sa z misie v Pobaltí, kde boli súčasťou rozmiestnených síl NATO, vrátili naši vojaci. V skutočnosti sú tieto sily príliš slabé, aby Pobaltie ochránili. Ich funkcia je, cynicky povedané, robiť „živé štíty“.

V skutočnosti neexistuje žiaden logický dôvod, prečo by Rusko malo obsadiť Pobaltie. Zisky by boli malé, riziká priveľké - znamenalo by to okamžitý konflikt s celým NATO a hrozbu jadrovej vojny. Je tiež nepravdepodobné, že by ruská menšina vymenila život v bohatších krajinách a voľnosť pohybu po EÚ za život v Rusku.

Avšak – už roky vidíme procesy, ktoré ukazujú, že Rusko, presnejšie Putin, sa podľa našej logiky nespráva.

Tlak na severanov

Približne od prelomu desaťročí Rusko vytvára vojenský tlak na severské krajiny. Rusi neustále narúšajú vzdušný priestor severanov, testujú ich obranu, obťažujú ich lietadlá a lode v medzinárodných vodách.

Pravidelným námetom ruských cvičení na Balte je však aj simulovaný výsadok a zabratie dánskeho ostrova Bornholm, ostrova Gotland patriaceho neutrálnemu Švédsku, či Alandského súostrovia patriaceho neutrálnemu Fínsku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Rusko za posledné roky stratilo Ukrajinu, tlačí severanov do NATO a robí všetko pre to, aby destabilizovalo rovnováhu v Európe a spustilo ďalšie kolo jadrového zbrojenia. Prečo?

Na Veľký piatok 2013 ruské strategické bombardéry vyzbrojené jadrovými strelami simulovali útok na dve základne pri Štokholme. V júni 2014 ruské bombardéry simulovali útok na Bornholm – v dobe, keď na ostrove prebiehali národné slávnosti, boli tam desaťtisíce ľudí, dánska vláda a členovia kráľovskej rodiny.

Od roku 2013 vo Švédsku prebehlo niekoľko kybernetických útokov zameraných na komunikačnú a dopravnú infraštruktúru. Švédske tajné služby veľmi otvorene hovoria o „hybridnej vojne".

Rusi významne posilňujú arktické brigády, v marci 2014 obnovujú základňu Alakurtti 48 km od fínskych hraníc. Na nej pôsobí aj trojtisícova jednotka rádioelektronického boja.

Toto všetko samozrejme severské krajiny mimoriadne znervózňuje. V reakcii na tento nátlak Švédi a Fíni posilňujú armádu, Švédsko po rokoch znovu zriaďuje vojenskú základňu na Gotlande, zintenzívňuje sa vojenská spolupráca v rámci severských krajín. A s NATO.

V roku 2014 – po zabratí Krymu, Fíni a Švédi podpisujú s NATO zmluvu, podľa ktorej v krízovej situácii dostanú od aliancie pomoc, a ktorá umožňuje vojskám aliancie po súhlase vlád pôsobiť na ich území – čo je vlastne pasívne členstvo v NATO.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ani to nestačilo, ruský nátlak sa ďalej zintenzívňuje. Stupňujú sa provokačné narúšania hraníc, demonštruje sa vojenská sila, otvorené vyhrážky ruských predstaviteľov, rozsiahlym kyberatakom čelilo v roku 2016 aj Fínsko. Obe vlády to zatiaľ vylučujú, podpora obyvateľstva členstvu v NATO však neustále stúpa a láme historické rekordy.

Rusko tak prakticky samo tlačí neutrálne severské krajiny do NATO.

Prečítajte si tiež: Narva nie je Západný Berlín, bohužiaľ Čítajte 

Porušovanie zmluvy INF

Rusko ďalej celkom otvorene porušuje Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu v Európe. Túto zmluvu podpísali v roku 1987 Gorbačov a Reagan a znamenala symbolický koniec studenej vojny a začiatok masívneho odzbrojenia.

Na nosiče taktických rakiet Iskander začalo Rusko montovať strely s plochou dráhou letu – vytvorilo verziu Iskander K. Tie môžu zasiahnuť väčšinu hlavných miest v Európe.

Chýba logický dôvod, prečo to Rusko robí. Dôvodom by podľa vyjadrenia Putina mohlo byť rozmiestňovanie prvkov americkej protiraketovej obrany GMD v Európe. Lenže to nesedí.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4Y9M na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4Y9M na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Kritický pohľad Michala Havrana.

Za Sninou, povedia vám, sa začína iný svet.


49m
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu máva svojim podporovateľom po zverejnení prvých odhadov v predčasných parlamentných voľbách v Izraeli v centrále jeho strany Jednota (Likud) v  Jeruzaleme v utorok 23. marca 2021.

Proti dlhoročnému premiérovi sa spojili všetci. Krajina však dlho ponesie jeho odkaz.


13 h
Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg.

Európska únia musí prejsť od odporúčaní k nariadeniam. Čo je nelegálne offline, musí byť nelegálne online.


14 h
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová

Špecializovaný súd by mal vysvetliť prečo niektoré dôkazy odmietol.


19 h