Autor je politológ
Minulý týždeň sa z misie v Pobaltí, kde boli súčasťou rozmiestnených síl NATO, vrátili naši vojaci. V skutočnosti sú tieto sily príliš slabé, aby Pobaltie ochránili. Ich funkcia je, cynicky povedané, robiť „živé štíty“.
V skutočnosti neexistuje žiaden logický dôvod, prečo by Rusko malo obsadiť Pobaltie. Zisky by boli malé, riziká priveľké - znamenalo by to okamžitý konflikt s celým NATO a hrozbu jadrovej vojny. Je tiež nepravdepodobné, že by ruská menšina vymenila život v bohatších krajinách a voľnosť pohybu po EÚ za život v Rusku.
Avšak – už roky vidíme procesy, ktoré ukazujú, že Rusko, presnejšie Putin, sa podľa našej logiky nespráva.
Tlak na severanov
Približne od prelomu desaťročí Rusko vytvára vojenský tlak na severské krajiny. Rusi neustále narúšajú vzdušný priestor severanov, testujú ich obranu, obťažujú ich lietadlá a lode v medzinárodných vodách.
Pravidelným námetom ruských cvičení na Balte je však aj simulovaný výsadok a zabratie dánskeho ostrova Bornholm, ostrova Gotland patriaceho neutrálnemu Švédsku, či Alandského súostrovia patriaceho neutrálnemu Fínsku.
“Rusko za posledné roky stratilo Ukrajinu, tlačí severanov do NATO a robí všetko pre to, aby destabilizovalo rovnováhu v Európe a spustilo ďalšie kolo jadrového zbrojenia. Prečo?
„
Na Veľký piatok 2013 ruské strategické bombardéry vyzbrojené jadrovými strelami simulovali útok na dve základne pri Štokholme. V júni 2014 ruské bombardéry simulovali útok na Bornholm – v dobe, keď na ostrove prebiehali národné slávnosti, boli tam desaťtisíce ľudí, dánska vláda a členovia kráľovskej rodiny.
Od roku 2013 vo Švédsku prebehlo niekoľko kybernetických útokov zameraných na komunikačnú a dopravnú infraštruktúru. Švédske tajné služby veľmi otvorene hovoria o „hybridnej vojne".
Rusi významne posilňujú arktické brigády, v marci 2014 obnovujú základňu Alakurtti 48 km od fínskych hraníc. Na nej pôsobí aj trojtisícova jednotka rádioelektronického boja.
Toto všetko samozrejme severské krajiny mimoriadne znervózňuje. V reakcii na tento nátlak Švédi a Fíni posilňujú armádu, Švédsko po rokoch znovu zriaďuje vojenskú základňu na Gotlande, zintenzívňuje sa vojenská spolupráca v rámci severských krajín. A s NATO.
V roku 2014 – po zabratí Krymu, Fíni a Švédi podpisujú s NATO zmluvu, podľa ktorej v krízovej situácii dostanú od aliancie pomoc, a ktorá umožňuje vojskám aliancie po súhlase vlád pôsobiť na ich území – čo je vlastne pasívne členstvo v NATO.
Ani to nestačilo, ruský nátlak sa ďalej zintenzívňuje. Stupňujú sa provokačné narúšania hraníc, demonštruje sa vojenská sila, otvorené vyhrážky ruských predstaviteľov, rozsiahlym kyberatakom čelilo v roku 2016 aj Fínsko. Obe vlády to zatiaľ vylučujú, podpora obyvateľstva členstvu v NATO však neustále stúpa a láme historické rekordy.
Rusko tak prakticky samo tlačí neutrálne severské krajiny do NATO.
Narva nie je Západný Berlín, bohužiaľ Čítajte Porušovanie zmluvy INF
Rusko ďalej celkom otvorene porušuje Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu v Európe. Túto zmluvu podpísali v roku 1987 Gorbačov a Reagan a znamenala symbolický koniec studenej vojny a začiatok masívneho odzbrojenia.
Na nosiče taktických rakiet Iskander začalo Rusko montovať strely s plochou dráhou letu – vytvorilo verziu Iskander K. Tie môžu zasiahnuť väčšinu hlavných miest v Európe.
Chýba logický dôvod, prečo to Rusko robí. Dôvodom by podľa vyjadrenia Putina mohlo byť rozmiestňovanie prvkov americkej protiraketovej obrany GMD v Európe. Lenže to nesedí.
