Autor je analytik v Inštitúte ekonomických a spoločenských analýz (INESS)
V posledných rokoch platí, že keď slovenský politik potrebuje húfnicu na priamy zásah verejnej mienky, vytiahne tému imigrantov. Keď na tejto zbrani potrebuje schladiť hlaveň, vytiahne otázku pôdy.
Táto téma pracuje s podobnou emóciou ako téma imigrantov. Na Slovensko prídu zahraniční investori a skúpia ornú pôdu v krajine. Nie je síce jasné prečo (pôda vynáša len zahraničným vlastníkom?), ale je to veľmi populárna obava.
“Existujú dohady, ale neexistujú analýzy o pôde vlastnenej cudzincami, o tom, ako s ňou narábajú, žiadne analýzy nájomných cien ani nič podobné. Jediným donekonečna omieľaným argumentom je potravinová sebestačnosť.
„
Našťastie máme uvedomelú vládu, ktorá občanov dokáže ochrániť pred hrôzami vonkajšieho sveta. V roku 2014 tak vznikol zákon 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.
Ten výrazne obmedzil práva občanov pri nakladaní so svojím majetkom. Poľnohospodársku pôdu totiž musia primárne ponúknuť záujemcom s pečiatkou poľnohospodára.
Že ide o politicky lukratívnu tému, potvrdilo nedávne hlasovanie v parlamente. Za ústavný zákon, ktorý ďalej rozširuje možnosť povoliť vlastnenie pôdy len vyvoleným osobám, hlasovali všetky strany s výnimkou jedinej. Spomínaný zákon z roku 2014 však napadla Európska komisia, keďže obmedzoval neslovenských občanov EÚ.
Vláda zareagovala a v medzirezortnom pripomienkovom konaní tak teraz leží nielen novela tohto zákona (o nadobúdaní pôdy), ale aj novela zákona 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov.
Ako sa darí našim poľnohospodárom
Slovenské poľnohospodárstvo je sektor, ktorý v nezvládnutí transformácie môže súperiť hádam len so zdravotníctvom. Pokles výroby vo všetkých oblastiach (s výnimkou obilnín a technických plodín) za posledných 28 rokov dosahuje aj desiatky percent.
