Státisíce ľudí v pracovných táboroch, neustála kontrola nad jednotlivcami, nalinkovaný život a smrť, absolútna a nepriepustná propaganda, žiadny internet ani spojenie so svetom. Správy zo Severnej Kórey prichádzajú, no zdajú sa také nereálne.
Preto je ľahké sa odosobniť a na absurdné správy z uzavretej krajiny reagovať posmeškami na účet diktátora. Najbrutálnejší despota súčasnosti je pre väčšinu západného sveta najmä vtipný – ako sa na všetko rád pozerá, ako vážne sa tvári, aký je „prerastený“, aké smiešne prehnané veci sa o ňom, jeho otcovi a starom otcovi učia v školách.
K tomu komédia o dvoch novinároch, ktorí s ním prišli spraviť rozhovor, a karikatúra režimu je dokonalá.
Severná Kórea sa nezdá skutočná, je to uzavreté "kráľovstvo", do ktorého sa pozeráme, keď sa chceme dozvedieť nové "pikošky" z iného sveta. Niečo ako Westeros, len s jedným diktátorom, ktorý nemusí o svoj trón bojovať.
Preto je to teraz také iné. Je oveľa ľahšie vcítiť sa do mysle amerického mladíka, ktorý sa vybral na dobrodružnú dovolenku (napokon, majú ju za sebou aj niekoľkí Slováci), stratil obozretnosť a ulakomil sa na suvenír.
Je to oveľa ľahšie, ako vcítiť sa do mysle Severokórejčanov vygumovanej propagandou, ktorí končia v pracovných táboroch, lebo možno sa niekto z ich rodiny dopustil niečoho podobného ako ten Američan.
