Blúznenie o suverenite nedáva zmysel

Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV

Ospalú provinciu Európskej únie na chvíľu prebrali k životu diskusie o jej budúcom osude. Diskusia mala typický provinčný charakter. Ideme kopať prvú ligu?

A budú nám diktovať byrokrati z Bruselu, migranti a iní teroristi? V záplave káuz a kauzičiek o tom, kto čo ukradol a kto sa s kým pozná, je však téma našej budúcnosti príjemným osviežením.

Konečne prichádza aj na skutočne dôležité témy.

O tom, či nejaká krajina patrí do „prvej ligy“ z ekonomickej stránky rozhodujú kritériá ako produktivita práce, otvorenosť ekonomiky a mobilita pracovnej sily a kapitálu.

Čo sa týka otvorenosti ekonomiky, niet o čom diskutovať. Slovensko preháňa cez zahraničný obchod s tovarmi a službami 96 percent svojho hrubého domáceho produktu.

Veľká väčšina zahraničného obchodu sa realizuje s „tvrdým jadrom“ eurozóny, t. j. s Nemeckom, Francúzskom, Belgickom a Holandskom.

Nemci korunu nezavedú

Slovenská ekonomika je v podstate len zadným dvorčekom, na ktorom nemecké a francúzske firmy realizujú veci, ktoré sa im neoplatí robiť doma.

Čo sa týka finančného sektora, ten je prakticky celý vo vlastníctve veľkých európskych bánk. Či sa to niekomu páči, alebo nie, Slovensko už dávno žiadnu ekonomickú suverenitu nemá. A je to tak dobre.

Máme zostať v eurozóne? Pamätáme sa ešte na časy, keď sa nejaký obchodník s peniazmi v Londýne zle vyspal a zatočil s menovými kurzmi v celej východnej Európe.

Kurzové výkyvy dokázali za pár dní vymazať exportujúcim firmám zisky za celý rok. Samozrejme, kurz sa dal poistiť v banke. To však nebolo zadarmo. Keď obchodujeme s Nemeckom a Francúzskom, je lepšie platiť tou istou menou akou platia oni.

Nemci kvôli nám korunu nezavedú.

Malý štát v globalizovanom svete jednoducho nemôže byť ekonomicky suverénny. Dokonca aj bohaté Švajčiarsko a Nórsko sú nútené podriaďovať sa legislatíve Európskej únie. Keď chcú s Úniou obchodovať, musia prispievať do jej fondov a strpieť pracovnú migráciu.