Ak sa dvaja partneri chcú dohodnúť na nejakom zväzku a jeden z nich má predstavu, že by to mal byť zväzok tesnejší, druhý naopak preferuje zväzok voľnejší, existujú zväčša iba dve alternatívy vyústenia tejto situácie: buď sa dohodnú na voľnejšom zväzku, alebo sa nedohodnú na ničom. Ak jeden z partnerov navrhuje manželstvo a druhý je ochotný pristúpiť nanajvýš na spolužitie v jednej domácnosti bez právnej záväznosti vzťahu, kompromisom môže byť len voľnejšia forma spolužitia, pokiaľ sa s ňou uspokojí aj prvý z partnerov. Ak nie, hrozí, že sa zväzok rozpadne úplne. Po voľbách v roku 1992 presadzovala slovenská politická reprezentácia konfederáciu, česká trvala na federácii. Keďže pre českú stranu nebola konfederácia (voľnejšia forma) prijateľná, spoločný štát sa úplne rozdelil, hoci ani jedna zo strán túto alternatívu nepreferovala ako prioritnú. Je však celkom dobre možné, že vtedajšia slovenská reprezentácia zvolila taktiku "konfederácie" pri plnom vedomí toho, že jej presadzovanie povedie nakoniec k rozdeleniu ČSFR.
V trochu podobnej situácii sa dnes nachádzajú Slovenská demokratická koalícia (SDK) a Maďarská koalícia (MK) pri rokovaniach o tzv. spoločnom vyhlásení SDK a MK. Maďarské strany trvajú na pôvodne dohodnutej dlhšej verzii spoločného vyhlásenia, ktoré je akousi tesnejšou formou spojeneckého zväzku. Časť SDK preferuje kratšiu a do istej miery aj voľnejšiu verziu spoločného vyhlásenia, ktorá však nie je prijateľná pre MK. A tak hoci dve verzie vyhlásenia si navzájom neprotirečia, je pravdepodobné, že výsledok bude aspoň sčasti pripomínať slovensko-české štátoprávne rokovania v druhej polovici roku 1992. Republiková rada DU v sobotu potvrdila, že táto strana trvá na kratšej verzii spoločného vyhlásenia. Maďarské strany naopak trvajú na tom, že táto verzia je pre nich neprijateľná. Bude taktika "konfederácie" znovu sláviť úspech?
