PÍŠE MICHAEL IGNATIEFF

Obrana akademickej slobody v ére populizmu

Aby univerzity prežili, potrebujú získať solidaritu spoločností, ktorým slúžia.

Škola zatiaľ funguje v bežnom režime. (Zdroj: TASR/AP)

Autor je bývalý šéf Liberálnej strany Kanady, je prezidentom a rektorom Stredoeurópskej univerzity

Som prezidentom Stredoeurópskej univerzity (CEU), ktorá je terčom útoku. CEU bojuje o svoj štatút slobodnej inštitúcie v Budapešti, v hlavnom meste Maďarska, po prijatí novej legislatívy, ktorá by v zásade vyžadovala uzavretie univerzity.

Boj CEU sa stal celosvetovo sledovanou udalosťou. Vyše 650 vysokých škôl, univerzít a profesionálnych združení sa postavilo proti legislatívnym krokom Maďarska namiereným proti CEU. Zhruba 80-tisíc ľudí pochodovalo ulicami Budapešti na našu obhajobu. Dvadsaťštyri nositeľov Nobelovej ceny prepožičalo svoju reputáciu našej veci.

Averzia voči „odbornosti“ a odmietanie „systémových“ autorít sú ústrednými bodmi v populistickej politike. Úprimná, praktická, jednoducho hovoriaca väčšina tu stojí oproti samoľúbym, bohorovným a titulovaným mandarínom.

Jeden z nich, Mario Vargas Llosa, sa 22. júna k nám v Budapešti pridá na konferencii o celosvetovom ohrození akademickej slobody.

My v CEU vieme, že nie sme jedinou univerzitou, ktorá bojuje za odvrátenie vládnych útokov. V celom Turecku zatvárajú univerzity a profesorov stíhajú čistky. V Petrohrade bojuje naša sesterská Európska univerzita proti opakovaným zákerným pokusom zatvoriť ju.

To je len výber z hrozieb, akým teraz čelia univerzity zvonka. Rovnako znepokojivé sú však aj hrozby znútra.

Na Middlebury College v americkom štáte Vermont nedávno dav prekričal konzervatívneho autora Charlesa Murrayho a zabránil mu v príhovore. V Oregone prenasledovali profesora, lebo sa odmietol pridať k protestu proti rasizmu. A ani Európa nie je imúnna: v Berlíne a Drážďanoch prenasledovali profesorov za ich konzervatívne názory alebo za snahu vysvetliť príťažlivosť extrémnej pravice.

Ľudia zodpovední za tieto incidenty nerozlišujú medzi kritikou a prenasledovaním. Ale samoľúbe farizejstvo – najmä ak je štylizované v jazyku antisexizmu, antimilitarizmu a antirasizmu – nám všetkým bráni v úprimnej sebareflexii. Zdá sa, že dnes tí, čo najviac ubližujú slobode, sú často práve tí, ktorí z nej najviac profitujú.

Najlepšie sa dá pochopiť aktuálne dvojnásobná hrozba pre akademickú slobodu – nebezpečie zvonka aj zvnútra, ak si človek urobí odstup od týchto kontroverzií a vráti sa k prvým princípom. Čo je akademická sloboda?

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Rektor CEU: Soros nás neovláda, Orbán by mal univerzity nechať na pokoji

Zopár privilegovaných

Musíme byť úprimní. Mimo seminárnych miestností, laboratórií a knižníc mnohí ľudia považujú akademickú slobodu za privilégium – a navyše pochybné.

Tí z nás, čo majú to šťastie a pracujú na univerzitách, vedia, ako sme privilegovaní – ale sú tu aj ťažkosti. Naše platy financujú občania, napríklad prostredníctvom daní alebo podporou školného za syna či dcéru, ktorí sami možno nikdy neabsolvovali ani strednú školu, nehovoriac už o štúdiu na univerzite. Musíme byť schopní obhájiť sa pred nimi. Naše dvere musia byť vždy otvorené verejnosti.

Musíme komunikovať svoje výskumy prístupnou formou. A musíme odstrániť prekážky, ktoré našim spoluobčanom bránia učiť sa s nami. Ak máme privilégiá – a tie máme – spájajú sa so záväzkami, ktoré musíme svedomito plniť. Akademická definitíva môže byť najnápadnejším privilégiom, ktorému sa treba venovať a obhajovať ho. Ak sa spýtate ľudí na ulici, čo znamená akademická sloboda, niektorí povedia: znamená to, že profesori majú celoživotné pracovné miesto a nehrozí im, že ich vyhodia.

Vo svete pretrvávajúcej ekonomickej neistoty pôsobia teplé miestočká pre niekoľkých ako ťažko obhájiteľné.

Existuje však hlboké a presvedčivé opodstatnenie tejto dosť unikátnej formy istého zamestnania. Definitíva pre profesorov chráni právo venovať sa nepopulárnemu výskumu a zaujímať nepopulárne postoje. Je to jedna z proti-majoritných bášt slobodnej spoločnosti, tak ako slobodná tlač alebo nezávislé súdnictvo.

Prirodzene, tak ako všetky privilégiá, aj akademická definitíva sa dá zneužiť: tí, ktorí ju získajú, pričom napísali jednu dobrú knihu, sa niekedy zvyknú uložiť na intelektuálny spánok po zvyšok života. Ostatní ju ale znamenite využívajú, aby pokračovali v učení sa a pridávali k poznaniu ľudstva. Mali by sme byť hrdí na tých, čo využívajú definitívu k prospechu nás všetkých, a byť čo najbdelejší, aby sme nedali toto privilégium tým, ktorí si ho nezaslúžia.

Definitíva nie je jediným aspektom univerzitného života, ktorý je nepopulárny. Akademickú slobodu bežne považujú za akési povolenie samozvaným odborníkom rozprávať kopec nezmyslov v televízii, rozhlase a na sociálnych médiách.

Ako niekto, koho nazvali „verejným intelektuálom“, sa priznávam k niekoľkým príležitostiam, keď som si – vinou lenivosti alebo márnivosti – dovolil poučovať o veciach, v ktorých sa v skutočnosti nevyznám. Ponaučenie z môjho príbehu je prosté: držte sa toho, čo viete. Inak robia „odborníci“ odbornosti iba zlé meno.

Ľudia verzus profesori

Averzia voči „odbornosti“ a odmietanie „systémových“ autorít sú ústrednými bodmi v populistickej politike. Úprimná, praktická, jednoducho hovoriaca väčšina tu stojí oproti samoľúbym, bohorovným a titulovaným mandarínom.

Pravda je však taká, že populizmus je politikou nesprávnej viery. Naše spoločnosti by bez odbornosti pochádzajúcej z akademického poznania prestali fungovať. Populistickí politickí vodcovia, ktorí získavajú hlasy znevažovaním odborníkov – všetci si môžeme vybrať svoje obľúbené príklady –, nakoniec nevyhnutne zistia, že zápasia o vypínač svetla, keď sa dostanú k moci.

Odbornosť ostáva zásadnou pre akékoľvek prijateľné vládnutie.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Wizz Air


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Migranti robia bordel. Ako sa šíria takéto hoaxy

Výskumníci sa pozreli na hoaxy. A zistili nielen prečo sa šíria, ale že môže byť oveľa horšie.

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Znalca odvolávajúceho sa na Tomanovú stiahli z prípadu.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE PAVOL BABOŠ

Nesloboda s náterom demokracie

Slovenskí politici nechcú skladať účty za svoje vládnutie. Radšej, tak ako Danko, chcú meniť pravidlá volebnej súťaže.

STĹPČEK MÁRIUSA KOPCSAYA

Veď sú to iba deti

Zdá sa, akoby Tomanová získala post detskej ombudsmanky v čase, keď sa nepredpokladalo, že bude musieť niečo významné urobiť.

Poriadne drahý liek (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na utorok

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Dúfajme, že Duda to pochopil. Nie sú dve Poľská, iba jedno

Predkladané zákony neberú Poľsko len tej mestskej elite, proti ktorej strana PiS úspešne brojila. Ale všetkým Poliakom.