PÍŠE MICHAEL IGNATIEFF

Obrana akademickej slobody v ére populizmu

Aby univerzity prežili, potrebujú získať solidaritu spoločností, ktorým slúžia.

Škola zatiaľ funguje v bežnom režime. (Zdroj: TASR/AP)

Autor je bývalý šéf Liberálnej strany Kanady, je prezidentom a rektorom Stredoeurópskej univerzity

Som prezidentom Stredoeurópskej univerzity (CEU), ktorá je terčom útoku. CEU bojuje o svoj štatút slobodnej inštitúcie v Budapešti, v hlavnom meste Maďarska, po prijatí novej legislatívy, ktorá by v zásade vyžadovala uzavretie univerzity.

Boj CEU sa stal celosvetovo sledovanou udalosťou. Vyše 650 vysokých škôl, univerzít a profesionálnych združení sa postavilo proti legislatívnym krokom Maďarska namiereným proti CEU. Zhruba 80-tisíc ľudí pochodovalo ulicami Budapešti na našu obhajobu. Dvadsaťštyri nositeľov Nobelovej ceny prepožičalo svoju reputáciu našej veci.

Averzia voči „odbornosti“ a odmietanie „systémových“ autorít sú ústrednými bodmi v populistickej politike. Úprimná, praktická, jednoducho hovoriaca väčšina tu stojí oproti samoľúbym, bohorovným a titulovaným mandarínom.

Jeden z nich, Mario Vargas Llosa, sa 22. júna k nám v Budapešti pridá na konferencii o celosvetovom ohrození akademickej slobody.

My v CEU vieme, že nie sme jedinou univerzitou, ktorá bojuje za odvrátenie vládnych útokov. V celom Turecku zatvárajú univerzity a profesorov stíhajú čistky. V Petrohrade bojuje naša sesterská Európska univerzita proti opakovaným zákerným pokusom zatvoriť ju.

To je len výber z hrozieb, akým teraz čelia univerzity zvonka. Rovnako znepokojivé sú však aj hrozby znútra.

Na Middlebury College v americkom štáte Vermont nedávno dav prekričal konzervatívneho autora Charlesa Murrayho a zabránil mu v príhovore. V Oregone prenasledovali profesora, lebo sa odmietol pridať k protestu proti rasizmu. A ani Európa nie je imúnna: v Berlíne a Drážďanoch prenasledovali profesorov za ich konzervatívne názory alebo za snahu vysvetliť príťažlivosť extrémnej pravice.

Ľudia zodpovední za tieto incidenty nerozlišujú medzi kritikou a prenasledovaním. Ale samoľúbe farizejstvo – najmä ak je štylizované v jazyku antisexizmu, antimilitarizmu a antirasizmu – nám všetkým bráni v úprimnej sebareflexii. Zdá sa, že dnes tí, čo najviac ubližujú slobode, sú často práve tí, ktorí z nej najviac profitujú.

Najlepšie sa dá pochopiť aktuálne dvojnásobná hrozba pre akademickú slobodu – nebezpečie zvonka aj zvnútra, ak si človek urobí odstup od týchto kontroverzií a vráti sa k prvým princípom. Čo je akademická sloboda?

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Rektor CEU: Soros nás neovláda, Orbán by mal univerzity nechať na pokoji

Zopár privilegovaných

Musíme byť úprimní. Mimo seminárnych miestností, laboratórií a knižníc mnohí ľudia považujú akademickú slobodu za privilégium – a navyše pochybné.

Tí z nás, čo majú to šťastie a pracujú na univerzitách, vedia, ako sme privilegovaní – ale sú tu aj ťažkosti. Naše platy financujú občania, napríklad prostredníctvom daní alebo podporou školného za syna či dcéru, ktorí sami možno nikdy neabsolvovali ani strednú školu, nehovoriac už o štúdiu na univerzite. Musíme byť schopní obhájiť sa pred nimi. Naše dvere musia byť vždy otvorené verejnosti.

Musíme komunikovať svoje výskumy prístupnou formou. A musíme odstrániť prekážky, ktoré našim spoluobčanom bránia učiť sa s nami. Ak máme privilégiá – a tie máme – spájajú sa so záväzkami, ktoré musíme svedomito plniť. Akademická definitíva môže byť najnápadnejším privilégiom, ktorému sa treba venovať a obhajovať ho. Ak sa spýtate ľudí na ulici, čo znamená akademická sloboda, niektorí povedia: znamená to, že profesori majú celoživotné pracovné miesto a nehrozí im, že ich vyhodia.

Vo svete pretrvávajúcej ekonomickej neistoty pôsobia teplé miestočká pre niekoľkých ako ťažko obhájiteľné.

Existuje však hlboké a presvedčivé opodstatnenie tejto dosť unikátnej formy istého zamestnania. Definitíva pre profesorov chráni právo venovať sa nepopulárnemu výskumu a zaujímať nepopulárne postoje. Je to jedna z proti-majoritných bášt slobodnej spoločnosti, tak ako slobodná tlač alebo nezávislé súdnictvo.

Prirodzene, tak ako všetky privilégiá, aj akademická definitíva sa dá zneužiť: tí, ktorí ju získajú, pričom napísali jednu dobrú knihu, sa niekedy zvyknú uložiť na intelektuálny spánok po zvyšok života. Ostatní ju ale znamenite využívajú, aby pokračovali v učení sa a pridávali k poznaniu ľudstva. Mali by sme byť hrdí na tých, čo využívajú definitívu k prospechu nás všetkých, a byť čo najbdelejší, aby sme nedali toto privilégium tým, ktorí si ho nezaslúžia.

Definitíva nie je jediným aspektom univerzitného života, ktorý je nepopulárny. Akademickú slobodu bežne považujú za akési povolenie samozvaným odborníkom rozprávať kopec nezmyslov v televízii, rozhlase a na sociálnych médiách.

Ako niekto, koho nazvali „verejným intelektuálom“, sa priznávam k niekoľkým príležitostiam, keď som si – vinou lenivosti alebo márnivosti – dovolil poučovať o veciach, v ktorých sa v skutočnosti nevyznám. Ponaučenie z môjho príbehu je prosté: držte sa toho, čo viete. Inak robia „odborníci“ odbornosti iba zlé meno.

Ľudia verzus profesori

Averzia voči „odbornosti“ a odmietanie „systémových“ autorít sú ústrednými bodmi v populistickej politike. Úprimná, praktická, jednoducho hovoriaca väčšina tu stojí oproti samoľúbym, bohorovným a titulovaným mandarínom.

Pravda je však taká, že populizmus je politikou nesprávnej viery. Naše spoločnosti by bez odbornosti pochádzajúcej z akademického poznania prestali fungovať. Populistickí politickí vodcovia, ktorí získavajú hlasy znevažovaním odborníkov – všetci si môžeme vybrať svoje obľúbené príklady –, nakoniec nevyhnutne zistia, že zápasia o vypínač svetla, keď sa dostanú k moci.

Odbornosť ostáva zásadnou pre akékoľvek prijateľné vládnutie.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4YB5 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4YB5 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Viktor Orbán


Článok je zaradený aj do ďalších tém Maďarsko, Wizz Air

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

KOMENTÁRE

Srebrenica pripomína, že Európa nemusí byť imúnna

Mladič sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček šéfredaktorky

Európa nemusí byť imúnna

Mladič, ktorý sa štrnásť rokov ukrýval, sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

KNIHA TÝŽDŇA

Sme deťmi vojny

Písať o vojne so zmyslom pre súčasnosť je vzácne. Keith Lowe to dokázal a výsledok je fascinujúci.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Slovensko, lowcostová krajina

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Koniec nesmrteľného tyrana

V Zimbabwe Robert Mugabe skončil po neuveriteľnych 37 rokoch.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Rusi stále trpia na štokholmský syndróm

Sovietske zločiny medzi Ašom a Vyšným Nemeckým sú ničím v porovnaní s tým, čo napáchali od Užhorodu po Vladivostok.