Autor je umelec a publicista
Vidieť na horizonte nový svet a pritom žiť až po uši zaborený v tom starom môže byť niekedy pekne frustrujúce.
Asi ako počúvať o autonómnych autách a pritom stáť každé ráno v kolóne na zapchatých bratislavských uliciach. Alebo čítať o tom, ako vedci hľadajú liek na ľudskú nesmrteľnosť a potom si na cestu do nemocnice pre istotu pribaliť vlastný toaletný papier.
Prípadne uznanlivo pokývať hlavou pri pozeraní videa, v ktorom Zuckerberg vyhlasuje, že všetci ľudia by mali mať zabezpečený základný príjem, aby sa slobodne mohli oddávať tvorivej práci, a potom absolvovať ďalší ponižujúci pohovor ako uchádzač o zamestnanie alebo sa povinne pridávať k tupému nadšeniu v rámci budovania firemnej kultúry v niektorej z korporácií.
Najviac na porazenie je čítať si, ako raz všetci budeme mať navzájom zosieťované mysle a ako si obsah vedomia budeme odovzdávať bez skresľujúceho filtra slov a popritom tráviť celé dni v malicherných hádkach, pri ktorých máte pocit, že vám už ani vaši najbližší nerozumejú.
Niet sa potom čo čudovať ľuďom, ktorí majú pocit, že budúcnosť je iba jeden veľký nemiestny žart, ktorý si niekto vymyslel, aby nás poriadne naštval. Kašlať na budúcnosť, vráťme sa radšej do minulosti, vystačíme si so starým dobrým nacionalizmom, poverami, náboženskými dogmami, predsudkami, volaním krvi a zeme.
