Autor je redaktor MF Dnes
Brexit, Macronov zákon proti ľuďom z Východu, nové predvolebné heslo ČSSD o štyridsiaťtisícových korunových platoch a štrajk v bratislavskom Volkswagene majú jeden spoločný základ.
Je ním aj po trinástich rokoch od vstupu východoeurópskych krajín do Európskej únie obrovská nerovnosť medzi príjmami na západe a východe kontinentu. Zámerne píšem medzi príjmami, pretože ak ide o hospodársku výkonnosť, tá sa na Západ veľmi výrazne dotiahla.
A s výnimkou najchudobnejších štátov Únie ako Rumunsko a Bulharsko, je dnes medzi osemdesiatimi a deväťdesiatimi percentami priemeru hospodárskej výkonnosti celej Únie.
“Nie migračné kríza, terorizmus, ale takmer nezmenšujúca sa príjmová nerovnosť medzi Západom a Východom EÚ môže pochovať celý európsky projekt.
„
Keby boli také aj platy v Česku, na Slovensku, alebo Poľsku, nikto by nielen neštrajkoval vo Volkswagene, ale ani po státisícoch - ako v prípade Maďarska - alebo miliónoch - ako v prípade Poľska - neemigroval za prácou na Západ.
Nevyľudňovali by sa celé krajiny ako Lotyšsko, Litva, alebo Bulharsko, netvorilo by sa obrovské napätie naprieč kontinentom. Napätie, keď západná časť Európskej únie hovorí o sociálnom dumpingu a vymýšľa ochranárske opatrenia.
Ak rovno z Únie pred ďalšími miliónmi Východoeurópanov neuteká ako Veľká Británia.
Sen o dobiehaní
Východoeurópania potom majú vcelku oprávnený pocit, že sú aj takmer pätnásť rokov po vstupe chudobnými príbuznými.
Príbuznými, ktorých koncerny často so sídlami v tej bohatšej časti Európy či rovno karibských daňových rajoch žmýkajú tak, že sen generácie, ktorá vstupovala do Únie s predstavou, že ešte zažije životnú úroveň a sociálne štandardy blízke Západu, sa rozplýva.
