Správy o zániku Islamského štátu po zničení kultovej mešity al-Núrí tejto teroristickej skupiny v Mosule možno boli – aby som parafrázoval Marka Twaina – trochu prehnané.
Iracký premiér Haider al-Abadi tvrdil, že v páde mešity vidí „oficiálne vyhlásenie porážky“, ale to znie skôr ako zbožné želanie. Pravda, IS vyhodil do vzduchu vlastnú mešitu, kde jeho vodca Abú Bakr Bagdádí v roku 2014 vyhlásil kalifát, pod tlakom irackých jednotiek uzatvárajúcich okolie.
No Islamský štát treba ešte vypudiť z mosulského starého mesta, jeho poslednej bašty, kde je ukrytých asi 500 bojovníkov s najmenej stotisíc obyvateľmi, ktorým sa nepodarilo ujsť. Dostať ich odtiaľ si vyžiada čas, trpezlivosť a hlad po masových civilných obetiach.
Povedzme, že to nie je problém pre protivníkov IS v Rakke, sídle jeho správy v Sýrii, kde miestni ozbrojenci za podpory náletov USA takmer obkľúčili mesto. Aj tam však v meste ostáva uväznených asi stotisíc miestnych, pričom pokračuje americké bombardovanie, ktoré Firas Hanúš zo skupiny „Rakku ticho masakrujú“ nazýva súdnym dňom.
„Čo sa deje v Rakke, je ako postupné zhadzovanie jadrovej bomby.”
Cítiť tu však silnú atmosféru déjà vu, keď západné jednotky (t. j. USA) znovu evidentne nedbajú na miestne obete v odhodlaní dosiahnuť vojenský cieľ. IS už teraz tvrdí, že mešitu al-Núrí zničili americké bomby, čo – hoci je to klamstvo – by malo prívržencov IS primať k väčšiemu odporu.
A tisícky mŕtvych civilistov v oboch baštách Islamského štátu zrejme nijako neprispejú k obľube osloboditeľov u miestnych o nič viac ako dva predošlé krvavé americké boje s irackou armádou.
