Autor študoval právo na Trnavskej univerzite v Trnave a bezpečnostné a strategické štúdie na Masarykovej univerzite v Brne
Svet nedávno obleteli zábery dokumentujúce ďalšie zverstvo spáchané Islamským štátom – zničenie Veľkej mešity v Mosule. A hoci je už väčšina z nás na podobné demonštrácie brutality zvyknutá, predsa to vo svetovej verejnosti vyvolalo vlnu zdesenia, pohoršenia a odsúdenia.
Akoby aj nie, keď zábery zo spustošenia Palmýry, zničenia starovekých artefaktov v mosulskom múzeu alebo ešte dávnejšie odpálenia sôch Budhu v afganskom Bamijáne (za ktoré bol zodpovedný Taliban) máme stále pred očami.
“Teroristi zničili hlavne to, čo sa im nepodarilo predať. Pretože pašovanie predmetov kultúrneho dedičstva a nelegálne obchodovanie s nimi sa stali jedným zo zdrojov ich príjmov.
„
A hoci zničenie všetkých spomenutých kultúrnych pamiatok spája neúcta k historickému dedičstvu a náboženská intolerancia, predsa je medzi uvedenými príkladmi barbarstva markantný rozdiel.
Terorizmus je priam prešpikovaný symbolmi a symboliku treba hľadať aj pri porovnávaní uvedených príkladov.

Preč s predislamskými pamiatkami
Deštrukcia sôch Budhu, zničenie Palmýry a rozbitie historických artefaktov mosulského múzea pochádzajúcich z čias Perzskej ríše sa stali symbolom začiatku novej éry, pre ktorú bolo treba skoncovať s pamiatkami starého sveta.
Ten predstavoval v očiach či už talibov, alebo teroristov z Islamského štátu niečo dekadentné, menejcenné a škodlivé. Tak sa zničenie pozostatkov starého sveta stalo symbolom zrodu novej vlády, kde viac neexistuje nič dekadentné, ale všetko je založené na novom poriadku – ich poriadku.
Zároveň, a to je ešte dôležitejšie podotknúť, sa zničenie zmienených pamiatok stalo propagandistickým odkazom, že páchatelia týchto zločinov sú natoľko silní, že si to môžu dovoliť.

Terorizmus potrebuje diváka
Tým sa dostávame k téze, že terorizmus na to, aby bol efektívny, potrebuje diváka (v ktorom vyvolá stav hrôzy a zdesenia). Preto ničenie týchto pamiatok nebolo samoúčelné, ale slúžilo vyššie zmienenému propagandistickému odkazu.
To bola aj príčina, prečo sa ich zničenie filmovalo a zábery sa následne, spolu s upálením jordánskeho pilota a strieľaním či stínaním irackých vojakov, zverejňovali. Bez efektu by totiž uvedené zverstvá nemali vôbec žiadny význam.