Včera cigánska v žemli, dnes rožok s paštétou. Čo bude zajtra: jablko a potom nič? Takto si štrajkujúci robili žarty nad stenčujúcimi sa potravinovými balíčkami.
Prežívajú štvrtý deň úzkosť a len výsledok ukáže, či sa dali vtiahnuť do nebezpečného dobrodružstva, ktoré môže otriasť ekonomickými výsledkami krajiny alebo, naopak, prispejú k pozitívnej zmene. Tú už teraz môžeme vidieť aj v kultivovanej práci odborov.

Zdalo sa, že loptička je na strane odborárov, keď z koncernu po neúspešných vyjednávaniach odkázali, že sa viac ozývať nebudú. A keď sa predsa ozvali, mohli využiť právnu pomoc a nájsť cestu, ako štrajk posunúť do ilegálu a zrušiť. Neurobili to a ohlásili akúsi cestu zmieru.
Tá necháva viac manévrovacieho priestoru pre zamestnávateľa – pre prípad horších čias – a menej istoty na výplatnej páske zamestnancov. Ale línie sa posunuli.
Ak Smolinský nájde spôsob, ako toto pretlmočiť odborárom ako úspech, môže sa zastaviť už tu. Alebo potiahne – zatiaľ sa drží tohto variantu – a skúsi ešte získať viac do balíčka.
Aby to šlo od jablka aspoň k paštéte, ak už nie k tej cigánskej v žemli.