Autor je ekonóm, pôsobí v SAV
Hlavnou témou horúceho začiatku leta je štrajk v najväčšej slovenskej fabrike.
Diskusia sa točí okolo nasledovných otázok: Prečo vlastne štrajkujú, keď majú také vysoké mzdy (aspoň podľa údajov zamestnávateľa)? Neohrozuje štrajk slovenskú ekonomiku? Nepresťahuje Volkswagen svoju fabriku niekam, kde sú zamestnanci menej spurní? Na druhej strane, prečo by Slováci mali robiť za 1800 eur, keď vo Wolfsburgu je to 4500 eur?
O čom sa hovorí menej, ale je to ešte dôležitejšie: a čo bude nasledovať ďalej?
“Je prejavom východoeurópskej mentality, že štrajk pokladáme za niečo nepredstaviteľné, takmer ilegálne. Štrajk je pritom normálnou súčasťou vyjednávania o cene práce.
„
Údaje o priemernej (hrubej) mzde vo Volkswagene vo výške zhruba 1800 eur (bez miezd manažmentu) znejú pre ľudí z Rožňavy alebo Humenného ako z ríše snov. V skutočnosti však nevieme povedať, na akých zamestnancov sa táto mzda vzťahuje.
Sú tam len kmeňoví alebo aj agentúrni zamestnanci? Ide o tarifnú mzdu alebo aj o mzdy s nadčasmi? A kto všetko je „manažment“?
Inzerát z portálu Kariéra napríklad ponúka tarifný plat pre operátora výroby „od 734 eur“. To je dosť ďaleko od uvádzanej priemernej mzdy 1800 eur.
Štrajkuje sa aj v Číne
Podobne ako Slovensko, aj Nemecko čelí problémom s klesajúcou ponukou na trhu práce. Na jednej strane rastúca ekonomika vytvára nové pracovné miesta, na druhej sa demografická zmena prejavuje klesajúcou ponukou pracovných síl.
Problém v Nemecku je ten istý ako na Slovensku: ľudí, ktorí sú schopní a ochotní pracovať, je čoraz menej. Miera nezamestnanosti je v Nemecku na 30-ročnom minime. Počet voľných pracovných miest dosiahol rekordný počet 0,7 milióna. Rekordne nízku nezamestnanosť a veľa neobsadených pracovných miest máme aj my.
Pri takejto situácii na trhu práce sa zamestnanci začínajú správať trhovo. Uvedomujú si svoju cenu a snažia sa ju zvýšiť.
Je prejavom východoeurópskej mentality, že štrajk pokladáme za niečo nepredstaviteľné, takmer ilegálne. Štrajk je pritom normálnou súčasťou vyjednávania o cene práce. Štrajkuje sa všade. V Nemecku, Belgicku či vo Veľkej Británii. Dokonca aj čínska komunistická strana sa musí vyrovnať s tisíckami štrajkov v celej krajine.
Už sa dá vyjednávať
Na Slovensku sme dlho mali prebytok pracovnej sily nad ponukou práce. Najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou boli ľudia ochotní robiť aj za minimálnu mzdu, s dlhými a nikdy nezaplatenými nadčasmi. Často aj načierno.
Za štrajkujúcich robotníkov si majiteľ rýchlo našiel náhradu. „Ďakujeme, zajtra už nemusíte prísť“ bola veta, ktorú si u nás vypočulo veľa „spurných“ zamestnancov.
Dnes je situácia iná. A aj naďalej sa bude meniť v prospech zamestnancov. Krátkodobo tento trend môže spomaliť nová vlna krízy. Dlhodobo ho zmení až nástup nových technológií, najmä robotov a umelej inteligencie.
Na štrajku teda nie je nič nenormálne. Štrajkov asi pribudne a zamestnávatelia si na to budú musieť zvyknúť.
Kedy skončiť štrajk
Budú si však musieť zvyknúť aj samotní zamestnanci. Tí majú so štrajkmi minimum skúseností. Nemusia vždy vedieť, kedy ešte treba tlačiť a kedy už skončiť.
