Na začiatku filmu Crazy, Stupid Love (Bláznivá, hlúpa láska) nudný manžel Cal (Steve Carrell) nič netušiac večeria s manželkou Emily (Julianne Moore), ktorá ho podvádza. Pýta sa jej, čítajúc jedálny lístok, čo by si dala ako zákusok. Odpoveď ho omráči: dala by si rozvod.
Niečo také sa, jemne povedané, ťažko počúva. Najmä ak polovica manželského páru doteraz netušila, že situácia bola až taká vážna. Neblázni, zvyčajne znie odpoveď. A hneď potom svitne pochybnosť a otázka: To myslíš vážne?
“Tento rok sa v Británii stali štyri teroristické útoky, pri ktorých zomrelo dokopy 37 ľudí a 228 utrpelo zranenia. V troch prípadoch sa útočníci narodili v Británii; vo štvrtom tu páchateľ vyrastal. Takže brexitérom nemožno sľúbiť, že Británia bude po odchode z Európy bezpečnejšia.
„
Rok po šokujúcom rozhodnutí Veľkej Británie opustiť Európsku úniu, práve o týchto pochybnostiach voliči uvažujú. V tom zmysle, že keby vtedy – 23. júna 2016, v deň referenda o zotrvaní UK v EÚ – vedeli, čo všetko to prinesie, keby vtedy vedeli, že referendum bude „úspešné“ (čo naozaj nikto nečakal); keby vtedy mohli predvídať tú nostalgiu za Európou, ktorú mnohí teraz cítia – či by sa rozhodli rovnako?
Odpoveď, zdá sa, je stále áno. Ale je to zďaleka menej euforické a sebavedomé „áno“ ako pred rokom, keď zástancovia rozvodu sľúbili napríklad stámiliónové úspory z členstva, ktoré by sa dali jednoducho naliať do chorého britského zdravotníctva.
Teraz je jasné, že rozlúčka s Európou bude drahá, komplikovaná a v mnohom kontraproduktívna. I keď v skutočnosti už nie je čo zachraňovať, pretože len čo jedna strana vysloví túžbu po rozvode, manželstvo prestane existovať inak, ako len na papieri.
Drahý rozvod
Najprv k číslam. Po brexite sa neudiala ekonomická katastrofa, to určite nie. Naopak trištvrte roka ekonomika rástla tempom 1,8 percenta a nezamestnanosť klesla zo 4,9 na 4,6 percenta.
Na druhej strane bol tento rast postavený na domácej spotrebe, nie na vývoze či investíciách, a inflácia už prekročila rast miezd 2,9 percenta ku 1,7. Čo je skôr dôsledkom slabšej meny než rozvíjajúcej sa ekonomiky.
Británia je rok po referende chudobnejšia a jej ekonomický rast je neudržateľný. Horšie to bude, keď sa minú úspory. A to, že ešte nenastala recesia, ako predpokladalo pred referendom ministerstvo financií, je len dôsledok toho, že ľudia sa odvtedy neuskromnili. A prečo by aj mali, keď sú úvery také lacné?
Zároveň sú tu indície, že to s ekonomikou bude len ťažšie. Libra je zhruba o 15 percent slabšia oproti doláru alebo euru, než bola pred rokom, a nedávne nerozhodné voľby priniesli len ďalšiu neistotu, nie očakávané vyjasnenie.
Frankfurt vs. Londýn
I tú iskru nádeje, že strata väčšiny v parlamente by mohla prinútiť premiérku Theresu Mayovú, aby sa vzdala vízie „tvrdého“ (čítaj úplného) brexitu namiesto čiastočného, a miernejšieho nórského modelu, zhasla potom, ako sa vyjadrila, že vláda sa bude naďalej usilovať o najväčšiu kontrolu nad migráciou.
Čo okrem iného znamená, že Británia bude musieť odísť úplne z jednotného európskeho trhu.
Čo to bude znamenať? Niektoré medzinárodne firmy sa obávajú, že ak Mayová nebude schopná dohodnúť „tvrdý“ brexit v priebehu roka, nastane katastrofa – koniec bezcolného obchodu bez náhradného riešenia.
To zrejme najviac trápi výrobcov automobilov, pre ktorých je EÚ najväčším zákazníkom (nad 50 percent produkcie).
Iné firmy sa odsťahujú z Anglicka, a tie, ktoré ostanú, budú mať zrejme obmedzené pôsobenie. Investičné banky, ako sú Goldman and Sachs a UBS, už otvorene hovoria o sťahovaní svojich britských operácií do Európy.
