Obkľúčenie a ohrozenie Kataru svojimi susedmi je priamy dôsledok riskantnej a nečitateľnej zahraničnej politiky USA za prezidenta Donalda Trumpa.
Je pravda, že Katar v deväťdesiatych rokoch zvolil inú zahraničnú politiku, než sleduje Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty (SAE) či Bahrajn, alebo Egypt. Ale to vieme už roky a je to produkt domáce katarskej reality, ktorá je výrazne odlišná od susedov.
Katar je malá, ale veľmi bohatá krajina. Súčasný vodca šejk Tamim má 35 rokov a nemá vyzývateľov. Významne podporoval regionálnych predstaviteľov tzv. arabskej jari od roku 2011. Ale má tiež blízko k Iránu, s ktorým sa krajina delí o najväčšie nálezisko plynu na svete.
Tieto faktory už raz spôsobili napätie v Perzskom zálive. V roku 2014, keď Saudská Arábia a SAE stiahli z hlavného mesta Dauha svojich veľvyslancov pre katarskú podporu politického islamu (čítaj Moslimské bratstvo).
Vtedy však nešli ďalej v konfrontácii uvedomujúc si, že vláda Baracka Obamu v USA sa prieči hlbšej angažovanosti v arabskom svete. Veľvyslanci sa vrátili na svoje miesta po ôsmich mesiacoch na základe dohody v šesťčlennej Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive a bolo po konflikte.
Katar dostal podmienky, ktorým nemôže vyhovieť. Konflikt sa stupňuje Čítajte Teraz je všetko inak – aspoň z hľadiska postoja Ameriky. Prvá zahraničná návšteva Trumpa vo funkcii viedla do Saudskej Arábie. Kráľovská rodina ho tu privítala prepychovým a lichotivým spôsobom (okrem iného aj stámiliónovou dolárovou objednávkou na americké zbrane).
