Na bilancie Smer-SNS-Híd je priskoro, ale dosť to vyzerá, že oblasťou s najväčším rozsahom škôd môže byť politický systém. Zrovnávať strany a hnutia do jednej šablóny, o čo sa usiluje všestranne postihnutý predseda Danko, je neprijateľné domáce násilie na tele opozície.
Konsenzus okolo Kotlebu, že proti nemu sú povolené všetky deratizačné prostriedky, je s historickou skúsenosťou SR zrozumiteľný. Má však tú chybu, že znižuje prah citlivosti na politické slobody, čo si raz môže odskákať aj nič netušiaca nefašistická verejnosť.
Či sem patrí aj nápad znemožniť členom súdne rozpustenej strany reinkarnáciu (kandidovanie) pod novou značkou – čo je prvá „idea“ SNS/Danko –, necháme teraz visieť medzi nebom a zemou (Košicami a Štrasburgom).
SNS na jeseň predstaví novelu zákona o politických stranách Čítajte Všetko ďalšie je však už na debatu, či prvá strana na výmaz by nemala byť práve SNS. Dankovi (a celej koalícii) totiž nie je nič, ale vonkoncom nič do toho, koľko členov majú mať politické strany v SR.
Ešte ani vtedy, keď neštandardnosť jedného konkrétneho útvaru (alebo aj dvoch) je zjavná, a aj iní majú názor, že ide o „eseročku“ (Danko) jedného človeka.
Aj keby to tak bolo: škrupinka pre listinu nestraníckych osobností – čím je OĽaNO – je politologicky menejcenný, ale demokraticky úplne legitímny projekt (či čo to je).
A vrcholne nedemokratické je, ak vládna moc (strana, koalícia) chce silou zasahovať, čiže sťažovať, komplikovať, znemožňovať život a činnosť politickej sily, ktorá má demokratický mandát na kontrolu ich vlastnej moci.
