Autorka je riaditeľka Ústavu verejnej politiky na FSEV UK
Každoročne sa zverejňujú prehľady a rebríčky o stave korupcie na Slovensku, kde sa v porovnaní s inými vyspelými štátmi Slovensko umiestňuje na najhorších miestach. Je to naozaj tak?
“Vláda by mala klásť dôraz nielen na profesionalizáciu orgánov činných v trestnom konaní, ale aj na modernizáciu rozhodovania verejného sektora. Teda na profesionalizáciu personálnej politiky a nastavenie priehľadných procesov rozhodovania, ktorým sa dá dôverovať a ktorými sa zavedie a usadí rovnaké zaobchádzanie.
„
Existuje niekoľko prístupov na meranie korupcie.
Prvým je meranie korupcie pomocou tvrdých dát, ako je napríklad počet potrestaných za dávanie či prijímanie úplatku. Ide o jasný typ správania definovaný Trestným zákonom, keď preukázateľne došlo ku quid pro quo – teda získaniu niečoho za niečo.
Tento prístup má minimálne dve slabé stránky. Jednak v tomto prípade dochádza k meraniu len jednej časti existujúcej korupcie, teda takej, ktorú vieme dokázať.
Preukázať korupciu je ťažké v situácii tzv. odloženej spotreby a pri existencii klientelistických skupín. Riaditeľ školy prijme na odvolanie syna primára mimo poradia a keď o tri roky treba urýchlene zoperovať matku riaditeľa, primár to zariadi do 24 hodín.
Nevymení sa hotovosť, ale vytvárajú sa voľným okom neviditeľné, ale zato silné záväzky. Veľmi názorne to opísal Mario Puzzo v Krstnom otcovi. Takýchto krstných otcov máme aj na Slovensku, často s bielym golierom.
Druhou slabou stránkou je skutočnosť, že na základe týchto dát nie je možné robiť medzinárodné porovnávania. Mohlo by sa totiž stať, že by sme namerali menšiu korupciu v Somálsku ako v Kanade či Nemecku.
Skôr ako na rozsah korupcie poukazujú tvrdé dáta tohto druhu na kvalitu a účinnosť orgánov činných v trestnom konaní. Teda schopnosť odhaliť a potrestať uvedený typ správania a menej výskyt tohto javu. Veľmi, veľmi úzky výsek skutočnej korupcie.
Andrej Kiska: Keď sa potrebujeme obhajovať po stýkrát, nakoniec tomu sami uveríme Čítajte Vnímanie korupcie je nepresné
Na meranie výskytu korupcie sa preto používajú iné prístupy, a to prístupy založené na vnímaní, a teda na prieskumoch verejnej mienky.
S uvedenou metodológiou pracujú mnohé medzinárodné organizácie. Na rozsah korupcie sa pýtajú buď obyvateľov danej krajiny, alebo expertov, to znamená ľudí, ktorí daný fenomén skúmajú.
Ani tento prístup nie je bez chyby. Do vnímania sa totiž vmestí hocičo. Uvediem tri typy možných chýb.
Presnosť odpovedí závisí od schopnosti obyvateľov rozlišovať medzi jablkami a hruškami. Nie pri každom neprofesionálnom a nevhodnom správaní, ktoré sami zažijeme, dochádza ku quid pro quo.
Povedzme v zdravotníctve kvalitu služby ľudia často posudzujú podľa spôsobu komunikácie lekára a zdravotnej sestry. V realite však úsmev na tvári a milé slová nemusia veľa hovoriť o erudícii lekára účinne liečiť.
Ak uprednostní niekoho vážnejšie chorého, ktorý čaká kratšie ako my, ale nekomunikuje to zvyšku ľudí v čakárni, nemusí ísť o korupciu, aj keď mnohí si toto správanie takto v hlave zatriedia. Nesprávne asociácie robia ľudia pomerne často.
Napríklad, ak dá hladný sudca pred obedom tvrdší verdikt ako v podobnej veci po chutnom obede, nemusí ísť o korupciu, ale iný psychický stav sudcu a sklon k mäkším sankciám, keď je v pohode.
Ak vieme, že nášmu susedovi trvalo vybavenie dokladov týždeň a mne dva, zvyčajne nezisťujeme mieru technickej a časovej náročnosti vybavenia svojej žiadosti, množstvo žiadostí v rade, (kopec žiadostí) predo mnou a nezvažujeme ani kapacitu úradu a možný dočasný výpadok úradníka.
To všetko totiž mohlo spôsobiť dlhšie vybavovanie mojej žiadosti. Neprehľadnosť procesov však môže spôsobiť náš rýchly a neprávny záver – môže za to korupcia.
Uvedené príklady poukazujú na nerovnaké zaobchádzanie, ktoré môže, ale nemusí byť spôsobené korupciou. Pre obyčajného občana je však možnosť voľným okom rozlíšiť medzi „obyčajnou“ neprofesionalitou verejnej moci a korupciou takmer nemožná.
Študentská redaktorka: Pochod je len začiatok, naša generácia zmení Slovensko Čítajte Škála korupcie
Druhý dôvod spôsobujúci odlišné vnímanie korupcie opisuje v tzv. farebnej definícii korupcie výskumník A. A. Heidenheimer.
