Je veľmi fajn, že štrajk vo Volkswagene sa skončil a ešte aj s bonusom, ktorým je spokojnosť oboch strán. Robiť sudcu medzi ex post interpretáciami, že štrajk bol „zbytočný“, keďže kompromis je návrh firmy z apríla, resp. „úplne perfektný nárast 14,12 percenta“ je výsledok štrajku (Smolinský), je nad kompetencie tohto textu.
A nie je ani podstatné, čím sa, naopak, zdá utlmenie vášní v odvetví, ktoré je úplne zásadné pre tvorbu slovenského HDP. A tým aj životnú úroveň mimo seba v sektoroch, kde platy za automobilkami – a zvlášť VW – výrazne zaostávajú.
Vzhľadom na význam firmy a skutočnosť, že v odmeňovaní zamestnancov je i tak lídrom stredoeurópskeho regiónu, požiadavky odborárov vyzerali akurát dosť radikálne, aby rozkývali sociálny mier v odvetví i mimo neho.

Ideológovia – na čele s predsedom Ficom –, ktorí objavili mzdové nožnice medzi východnou a západnou EÚ ako faktor oslabovania súdržnosti Únie, vzopätiu Smolinského a spol. aj tlieskali.
Pravda však je, že platové vzbury proti spoločnostiam, ktoré ťahajú prosperitu a HDP „východu“ (V4), sú to posledné, čo jednote a „nedeleniu“ EÚ pomôže.