Autor je literárny kritik, pôsobí v SAV
Povrch vašej planéty, Peter Macsovszky, Drewo a srd 2017
Rozprávačom najnovšej knižnej prózy Petra Macsovszkého je istý Gabriel Ferde. Meno (napríklad z maďarského ferde – šikmý, kosý) nie je podstatné, dôležitejšie je, že táto postava má dosť spoločného so Šimonom Blefom z románu Mykať kostlivcami (2010) aj so Szoborkayom z Tantalópolisu (2015).
Tieto romány spolu vo viacerých ohľadoch súvisia: celkovým naladením a charakterom rozprávača, využitými rozprávačskými a kompozičnými postupmi, jednotlivými motívmi a témami, ktoré sa v jednej knihe objavia, aby sa v ďalšej rozvinuli, prepísali či obmenili.
Netreba si tu však predstavovať žiadnu uzavretú, či nebodaj zavŕšenú trilógiu, doplnenú prozaickou „sci-fi kolážou“ Želáte si novú kúpeľňu? (2013).
Plást zlepený z príbehov
Podobne, ako jeho predchodcovia, je aj Gabriel Ferde „notorický zapisovač“ s nutkavou potrebou zasvätiť nás do detailov svojho života.
“Manželia Ferdeovci voľne prestupujú z „nášho sveta“, teda z okresného komunálu s patologickými susedskými vzťahmi v malomestskom paneláčiku, do hotelovej izby v Buenos Aires, do jeho slobodne veľkomestských ulíc, barov a kaviarní.
„
Aj on má široký intelektuálny a kultúrny záber a analytické schopnosti (takže rozprávať je o čom), aj on je skôr samotárskou introspektívno-mizantropickou bytosťou (takže času a priestoru na toto rozprávanie je požehnane).
A rozpráva presne tak, ako to u tohto autora poznáme: rozbiehavo, reflexívne, analyticky, spomienkovo, subverzívne a s humorom, bez potreby dávať svojim úvahám časovo-priestorový poriadok a jasný smer.
Aj pri tomto Macsovszkého románe si však po pár desiatkach strán musí každý čitateľ individuálne položiť otázku, či má dôvod a čas pokračovať. Hoci treba dodať, že spisovateľ tu upustil od svojej potreby formálne experimentovať už na úrovni vetnej syntaxe, ako to bolo v niektorých predošlých knihách, najmä v Tantalópolise.
Povrch vašej planéty je v tomto zmysle vecná, dobre čitateľná kniha, v ktorej sa dejová sekvenčnosť, poetika variácie a tematickej heterogenity funkčne odrážajú na úrovni štýlu, v štýlovej variantnosti výpovede. V knihe teda vedľa seba koexistujú napríklad esej, administratívny či odborný text, ale povedzme aj záznam policajnej výpovede.
Próza má charakter zápisníka, v ktorom je všetko nielen pokope, ale aj zámerne neústrojne nakope, čo odráža samotná štruktúra knihy – 260 strán je rozdelených až na 94 krátkych kapitol označených len číslovaním.
Jednotlivé sekvencie sa rýchlo menia a s nimi aj autorské nápady, postrehy, témy, postavy. Próza nás svojou vnútornou dynamikou ženie vpred.
Povrch vašej planéty je vystavaný do podoby plástu, ktorý z každej strany a v podstate ľubovoľne k sebe pripája stále ďalšie bunky mikropríbehov.
Diaľkový prieskum povrchu
Gabriel Ferde teda rozpráva a v jeho rozprávaní možno ťažko odlíšiť podstatné od zástupného. Dozvieme sa dosť o osobnej histórii rozprávača, o jeho priateľoch, či skôr známych, o intelektuálnych záujmoch, aj o jeho názoroch na niektoré pálčivé spoločensko-politické témy národného i globálneho charakteru.
Hoci každá je sama osebe nepochybne závažná, zostávame na povrchu, niet času rozvinúť ich, posúvame sa k ďalšej téme... Svet povrchu nesúvisí len s povahou rozprávača, táto kľúčová metafora je do prózy hlboko vrastená.
Okrem iného je spojená s rozprávačovou manželkou, s ktorou Ferde tvorí osamelú dvojicu stojacu zoči-voči „nášmu svetu“. Manželka je exaktná vedkyňa, kartografka, odborníčka na diaľkový prieskum a meranie zemského povrchu, trigonometriu a vyhodnocovanie získaných dát.
Ako sa utvrdzujú v pohodlí svojho bytu v malom slovenskom meste, ich svet nie je naším banálnym a zlomyseľným svetom. No Ferde proti nemu nebojuje, baví sa (či zabíja čas) jeho pozorovaním.
