Vypadnutie dvadsaťjednotky v Poľsku je bolestná ochutnávka reality.
Pričom utrpenie len zvyšovalo, že futbal už videl čudné a ešte čudnejšie výsledky zahrané s omnoho väčšou presvedčivosťou, než „zápas“ Taliansko - Nemecko.
Pocit nespravodlivosti sme však v SR „prereagovali“. Útok na „veľké štáty“, ktoré „večne obabrú menšie“, je z úst premiéra čistý škandál.
A o nič ho nezmenšuje, že v otvorenom liste (či čo to je) UEFA používa formulácie už distingvovanejšie. Je nezvyklé – ak nie absurdné – aby ústavný činiteľ vypisoval športovým federáciám, lebo cíti krivdu.
Trebárs, že rozhodca poškodil jeho stranu alebo – čo je to isté -, že dve reprezentácie iných štátov nehrali až tak fair play, ako si on predstavoval, aby bolo dobre pre tú jeho. Nečestnosti a nemorálnosti v svetovom športe sú hlboko pod agendou predsedov vlád.
