Vystúpenie dvadsaťjednotky v Poľsku bolo skvelé. Okolnosti, ktoré ju pripravili o účasť v semifinále, musia bolieť o to väčšmi, že Hapalov tím mal predpoklady neskončiť iba na výbornom dojme, ale urobiť azda aj historický zárez slovenského futbalu.
Akákoľvek bolesť a žiaľ však nesmú zahmlievať natoľko myseľ, aby sa v pocite krivdy dala uniesť halucináciami, zvlášť vtedy, ak reč je o verejne činnej osobe. Stalo sa. Reflexia predsedu Fica nemá nič spoločné s dianím na trávniku ani v zákulisí šampionátu, ale – už zase – s jeho konšpiračným videním sveta.
Presne tak, ako – napríklad – finančná kríza nebola „riadená, lebo je fantastickou príležitosťou na prerozdelenie vlastníctva“ (Fico 2008), ani zápas Taliansko – Nemecko neskončil 1:0 preto, lebo „veľké krajiny chcú večne vybabrať s menšími“ (Fico).
Fico píše o nefér hre, jeho list šéfovi UEFA nič nezmení Čítajte Jediný možný výsledok, aký mohol zahatať SR cestu do semifinále, sa zrodil preto, lebo po treťom dánskom góle všetkým 22 na ihrisku aj trénerom na lavičkách došlo, že Česi – s vysokou pravdepodobnosťou – vypadávajú z hry o postup. Takže hrať na zvýšenie skóre (Taliansko) resp. bojovať o remízu (Nemecko) by bolo zbytočné riziko.
