AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Prečo nám záleží na neviditeľnej Európe

Dubravka Ugrešić nástojčivo pripomína Európankám a Európanom, čo to teda je, byť Európanmi, prečo by sme na tom mali trvať a v čom je to dôležité.

DUBRAVKA UGREŠIĆ, chorvátska spisovateľka. (Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)

Autor je teológ, publicista a spisovateľ

Článok je úvodným textom k zbierke esejí Dubravky Ugrešić: Európa v sépiovej, Salon 2017.

Stará intelektuálna povera hovorí, že po páde komunizmu už z bývalého východného bloku nikto neutekal. Nie preto, že by nebolo kam – kultúrny reflex odísť preč vždy, keď sa medzi Baltským morom a Stredomorím deje niečo neprístojné, máme hlboko zakorenený.

Daniil Charms, ktorý z boľševického Ruska nemal ako odcestovať, napísal azda najkomickejšiu sériu krátkych textov o Ivanovi Sergejevičovi Turgenevovi, ktorý podľa neho ušiel z cárskeho Ruska do Baden Badenu vždy, keď sa v novinách objavila správa, ktorá ho vyľakala.

Čo s mŕtvymi a perfídnymi národnými identitami, ktoré nás priviedli ku kataklizme, čo s otázkou európanstva, z ktorého si každý berie len to, čo si tam sám priniesol?

Dubravka Ugrešić má istým spôsobom osud podobný všetkým Stredoeurópanom a Rusom, ktorí už stáročia odchádzajú do západných častí kontinentu, aby tam mohli pokojne, ako Nabokov v Berlíne a neskôr v USA a Kundera v Paríži, s väčším odstupom pracovať na odpovediach na otázku, do akej miery sme vlastne my Stredo- a Východoeurópania skutočnými Európanmi.

Otázkou nášho európanstva sa zaoberajú generácie umelcov a intelektuálov, a to paradoxne oveľa intenzívnejšie ako príslušníci République des lettres, ako o sebe radi a s pýchou tvrdia naši kolegovia na západ od Viedne, pričom sú si vedomí dedičného príslušenstva ku – nazvime to – nespochybniteľnej európskej civilizácii.

Stačí, ak sa nezabíjame?

Dubravka Ugrešić má presne ten pôvod, aký máme v tejto časti Európy všetci.

V krvi a hlave má okupáciu, rozpad krajiny, skladanie nových území, geopolitický dekonštruktivizmus zažila na vlastnej koži, niečo, čo nepoznáme ani my, ktorých dávali západoeurópske médiá za príklad, že aha, nie sú to až takí barbari, ako sme si o nich mysleli, nerežú si hneď po prvej hádke medzi Čechmi a Slovákmi hlavy a nevylupujú si oči, ako to robili srbské oddiely Dušana Veľkého, dozaista nejakého udatného Srba vo vukovarskej nemocnici, nevyháňajú sa „domov“, ako hnali Chorváti Srbov počas operácie Búrka.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

A takto nás teda označili. Ako ľudí, čo na jednej strane dosiahli to, že sa po oslobodení nepozabíjali, akoby stačilo na kvalifikáciu nezabiť sa.

Aj keď sme v tom čase cítili, že Západoeurópania mali predsa len istú slabosť pre pokútne formy vojenského hrdinstva a nacionalizmu, ktoré ovládli Balkán. Napríklad, Srbi, Chorváti a Bosniaci sa v očiach mnohých západoeurópskych intelektuálov stali vďaka vojne „niekým“. Sú takpovediac jedinými, ktorí mali predsa len priamy a čerstvý kontakt s vojnou, a vojny, ako vieme, sú matkami národných identít.

Dubravka Ugrešić teda musela odísť, a dobre, že to urobila. Dobre, že tu neostala, v tejto postosmanskej, habsburskej, nacistickej a boľševickej časti Európy, pretože vieme, že materiálu na tvorbu a literatúru je tu síce viac ako na švajčiarskych pasienkoch, ale dejiny tu idú veľmi rýchlo, nedá sa v nich usadiť, vytvoriť niečo, čo eufemisticky nazývame kontinuitou.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Ľudia si ťažko pripúšťajú, že ich nenávisť nemá žiadny význam (rozhovor)

Nemáme tu veľa skutočných tradícií, tých, ktoré nesú krajiny ponad režimy a konflikty, nehovoríme o regionálnych pokrmoch, ale o tých veciach, ktoré robia z kultúry civilizáciu a z civilizácie modely.

Dubravka Ugrešić je jednou z tých, ktorí to definitívne pochopili, a vie, že obdobia upokojenia dejín sú v tejto časti Európy kratšie ako čas, ktorý potrebujú ítečkári z vidieka, aby si po príchode do mesta splatili celú hypotéku.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

KOMENTÁRE

Branci obchádzajú zákon a sú nebezpeční

Demokracia má právo brániť sa a je najvyšší čas, aby to v prípade brancov začala aktívne robiť.

KOMENTÁRE

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

Neprehliadnite tiež

Rusi prišli len na otočku (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).

STĹPČEK JAKUBA FILA

Branci obchádzajú zákon a sú nebezpeční

Demokracia má právo brániť sa a je najvyšší čas, aby to v prípade brancov začala aktívne robiť.

KOMENTÁR ADAMA VALČEKA

Zmizne dôkaz o krytí Bašternáka?

Policajná inšpekcia koná, akoby kryla ľudí, ktorí vlani v júni zmarili raziu u developera.

AUTORSKÁ STRANA TOMA NICHOLSONA

Málo tu oslavujeme to dobro, čo na Slovensku bolo, je a bude

Možno to zle vidím; možno Slovákom budú tieto slová znieť trochu pateticky alebo prehnane.