SME

Háčiky Parížskej klimatickej dohody

Parížska dohoda má mnohé problémy. Trump však nemá pravdu, keď od nej odstúpil.

(Zdroj: SITA/AP)

Autor je politológ a ekonóm, zaoberá sa otázkami zmeny klímy

Environmentalisti zostali šokovaní, keď prezident Donald Trump stiahol USA z Parížskej zmluva, pričom niektorí vyhlasovali, že samotné prežitie našej civilizácie je ohrozené. Je však Parížska dohoda skutočne jediným, čo bráni našu planétu pred najhoršími klimatickými zmenami? Celkom určite nie.

Skutočným nešťastím planéty nie je, že prezident Trump stiahol Spojené štáty z Parížskej dohody. Tým je skôr fakt, že jeho vláda neprejavila vôbec žiadny záujem pomôcť naštartovať revolúciu zelenej energie, ktorú svet tak veľmi potrebuje.

Tým nemienim popierať, že Trumpovo oznámenie bolo problematické. Neuznal, že globálne otepľovanie je holý fakt, a nesprávne tvrdil, že Čína a India sú „poprednými svetovými znečisťovateľmi“. (Čína a USA sú najväčšími emitentmi oxidu uhličitého, CO₂, a Spojené štáty sú jeho najväčším emitentom na obyvateľa.)

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeho návrh „znovu prerokovať“ zmluvu bol pritiahnutý za vlasy. Ba čo viac, Biely dom teraz nemá žiadnu odpoveď na klimatické zmeny.

Aj celosvetová zhoda na význame Parížskej dohody je však pomýlená. Rizikom je, že sa premrhajú obrovské zdroje a pritom sa s klimatickým problémom takmer nepohne, pričom ostatné prístupy, ktoré sľubujú najväčšie zmeny, ostanú nepovšimnuté.

Prečítajte si tiež: Trump zjednotil svet. Boj s klímou zintenzívnia Únia aj Čína Čítajte 

Nesplniteľné ciele

Vezmime si preambulu Parížskej dohody, ktorá vyhlasuje, že signatári budú pracovať na zachovaní nárastu globálnej teploty „hlboko pod 2 °C“, a dokonca naznačuje, že tento nárast by sa dal udržať pod 1,5 °C. To sú prázdne politické rečičky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na základe súčasných emisií oxidu uhličitého by si dosiahnutie cieľa 1,5 °C vyžadovalo, aby sa celá planéta vzdala fosílnych palív do štyroch rokov.

No táto zmluva má ešte hlbšie problémy. Organizácia Spojených národov a jej agentúra pre túto zmluvu spočítala sľuby jednotlivých krajín o znížení uhlíka na roky 2016 až 2030 a odhadla, že keby ich všetky splnili, emisie CO₂ by sa znížili o 56 gigaton.

Všeobecne sa uznáva, že obmedzenie nárastu teplôt na 2 °C by si vyžadovalo redukciu asi o 6000 gigaton, čo je takmer stonásobok.

Parížska dohoda teda nie je len mierne nedokonalá: aj pri nepravdepodobne optimistickom, najlepšom možnom scenári ponecháva tento problém fakticky nezmenený. Tí, čo tvrdia opak, musia sa zamerať na obdobie po vypršaní zmluvy a dúfať, že potom nastane ohromné úsilie.

Prečítajte si tiež: Dosť času presvedčiť Trumpa o Paríži Čítajte 

Lídri na diéte

Zmluva zaväzuje štáty na konkrétne a rozumne overiteľné (ale nepovinným) zníženia vo vypúšťaní uhlíka do roku 2030. Ďalej už nie je nič veľmi konkrétne, a to z pochopiteľného dôvodu:

Viete si predstaviť, ako sľub prezidenta Billa Clintona o obmedzení uhlíka plní prezident Trump? Vedeli by ste si predstaviť demokratického prezidenta v roku 2035, ako sa cíti morálne viazaný politikou dnešného prezidenta Trumpa?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A teraz si položme takéto otázky o každej krajine, ktorá zmluvu podpísala. Ružové nádeje ohľadom úspechu zmluvy závisia od hrdinských domnienok o tom, čo urobia svetoví vodcovia v ďalekej budúcnosti.

Ak to, čo potrebujeme, je uhlíková diéta, tak Parížska dohoda je len prísľubom zjedenia jediného šalátu, pričom všetky ťažké cvičenia a diétovanie sa odkladajú do vzdialenej budúcnosti.

Dejiny nám poskytujú dôvod na skepsu pri prehnane optimistických predpovediach, dokonca aj na oveľa kratšie obdobia.

V roku 1993 prezident Clinton zaviazal USA, že znížia emisie do roku 2000, ale o sedem rokov ten sľub pustil k vode. V roku 1992 sľúbili priemyselné štáty, že do roku 2000 zredukujú emisie na úroveň roku 1990. Takmer žiadny to nesplnil. Pred Parížskou dohodou sa Kjótsky protokol vydával za kľúčovú časť riešenia globálneho otepľovania, ale nová štúdia ukázala, že prakticky nič nedosiahol.

Ani slnko a vietor

Po Trumpovom odchode z dohody zaznelo mnoho tvrdení, že solárna a veterná energia budú už čoskoro pripravené poháňať svet. Ani toto nie je pravda.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4YKD na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu