Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu
V posledných rokoch sú médiá i sociálne siete čoraz viac zaplavené poplašnými až šokujúcimi správami i rozhorčenými a zúfalými výkrikmi o tom, ako pred našimi očami miznú slovenské lesy vrátane posledných pralesov i lesov vo veľkoplošných chránených územiach.
“Kým bude výhodnejšie lesy rúbať ako ich chrániť a udržateľne spravovať, dovtedy sa nemôžeme čudovať, že sa naše lesné porasty menia na veľkoplošné rúbaniská, ktoré namiesto plnenia celospoločenských funkcií sú zdrojom problémov a hrozieb pre okolitú krajinu a jej obyvateľov.
„
Vidieť letecké zábery odlesneného Národného parku Nízke Tatry je asi také „príjemné“, ako vidieť Drážďany po opakovaných kobercových náletoch Spojencov.
Človek ani nemusí byť odborníkom na to, aby mu bolo jasné, že takýto postoj k lesom i k formálne chráneným územiam je dlhodobo neudržateľný a treba ho bezodkladne zmeniť. Alebo treba vymeniť Slovensko za nejaké nové, menej zdevastované a mysliace na svoju budúcnosť.
Tí, ktorí by mali chrániť a s rozumom i citom spravovať naše lesy, ich namiesto toho hlava-nehlava rúbu a vyťažené drevo predávajú za pár eur nevedno kam (samozrejme, česť statočným výnimkám). Vzápätí miestnych vytopí, okolitú krajinu zaleje bahnom, lesné cesty sa zmenia na tankodrómy, posledné exempláre ohrozených živočíšnych druhov vymierajú a medvede zbavené prirodzeného prostredia hľadajú útočisko v podhorských dedinách.
Pomýlené poradie hodnôt
Keď sa ľudí, ktorí to celé spôsobujú, opýtate, či im to nie ľúto, či si myslia, že sa to má takto robiť, odvrknú, že aj oni musia z niečoho žiť a keď tam iná práca nie je, živia sa aspoň ťažbou a predajom dreva. Nič iné im vraj nezostáva.
V niečom majú pravdu a nik netvrdí, že medzi ľuďmi „od lesa a od dreva“ je viac špekulantov a bezcitných ziskuchtivcov ako medzi pracujúcimi a podnikateľmi v iných odvetviach. Väčšina je však vinníkmi a zároveň obeťami systému i „pravidiel hry“ v jednom.
Aj oni by sa chceli k lesu správať inak, ale to, ako je nastavená filozofia a prax ziskovosti v lesnom hospodárstve, ich „nepustí“. Aj oni cítia a vedia, že niekde je chyba, ktorú treba čo najskôr opraviť. Aj oni vedia, že Jozef Dekret Matejovie jeho prezieraví žiaci nás to učili inak.
