Autor je predseda predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností
Minulý týždeň sa dal počuť sám generálny tajomník OECD José Ángel Gurría: „Slovenská ekonomika je dlhé roky jednou z najdynamickejších a najkonkurenčnejších v OECD a očakáva sa, že tento výkon bude pokračovať.“
“A tu sa začínajú moje obavy – o to, že mladá generácia, ktorej finančná gramotnosť je podľa prieskumov zúfalá a z ktorej iba necelá tretina vstupuje do druhého piliera, narazí v starobe na tvrdú ekonomickú realitu.
„
Ruka v ruke s touto informáciou najnovšia hodnotiaca správa OECD však konštatuje aj menej potešiteľnú skutočnosť. Tým zároveň aj potvrdzuje štatistiku zo správy Európskej komisie: „Starnutie slovenského obyvateľstva bude najvýraznejšie spomedzi krajín OECD, čo vystaví verejné financie počas nasledujúcich dekád enormným tlakom.“ Rečou čísiel – v prípade Slovenska pôjde o asi dvojnásobný negatívny rozpočtový dosah (v pomere k HDP) na fiškálnu politiku Slovenska oproti priemeru krajín EÚ.
Je po maturitách a práve sme svedkami promócií, keď v univerzitných mestách vídať usmiate tváre mladých ľudí v pekných oblekoch a šatách. Sú obkolesení svojimi náležite na to hrdými rodičmi a priateľmi. V očiach iskra a mnoho očakávaní.
Všetko niečo stojí
Strih. Poslednú dovolenku som strávil v južnom Toskánsku. Okrem čarovných dediniek ma fascinovali húfy západoeurópskych turistov v pokročilom veku. Títo sedemdesiatnici či osemdesiatnici si jeseň života užívali plnými dúškami.
Náš priemerný slovenský dôchodca prežívajúci od penzie k penzii by si asi povedal, že niekde sa stala zásadná chyba. A tiež by si položil otázku, čia je to vina – veď predsa celý svoj život poctivo platil odvody!
