AUTORSKÁ STRANA TOMÁŠA HULÍKA

Spomienky na Afriku

Pripadal som si ako v prírodopisnom filme. Je to ale omnoho lepšie ako prírodopisný film

(Zdroj: TOMÁŠ HULÍK)

Autor je dokumentarista

Vždy som odkladal svoju prvú cestu do Afriky na neurčito. Vôbec ma nelákala. Množstvo prírodopisných filmov a fotografií na webe mi dávalo akúsi predstavu, že tam už nie je čo nové odfotiť a už som to videl stokrát.

Stojím v kempe Elephant Bedroom v kenskej Národnej rezervácii Samburu. A hľadám nejaké drevo alebo strom, aby som si tam mohol ísť obúchať hlavu. Na najbližšom strome je práve opica, tak tú nebudem rušiť a vyberám si teda koly, ktoré podporujú luxusný stan, kde som ubytovaný.

Snažil som sa odfotiť malého vtáčika rybárika, chcel som k nemu podísť, ale taxikár mi hovorí, nech to radšej nerobím. Dobre mi radil, pár desiatok metrov odtiaľ lovili levy.

Keď počujete slovo Afrika, v mysli zarezonuje najmä nádherná príroda, chudoba, hlad, choroby, ale aj vojna, teroristi či piráti. Neuveriteľný mix zážitkov z divokej fascinujúcej prírody v kontraste s rozširujúcou sa brutálnou civilizáciou. Afrika sa vám dostane pod kožu, či už chcete, alebo nie.

Doletel som do Nairobi tesne nadránom, hneď sme vyrážali z našej ambasády na sever k rezervácii Samburu – parku, ktorý je známy aj vďaka Georgovi a Joy Adamsovcom a ich príbehu s levicou Elzou.

Bieda, chudoba, totálny chaos na cestách a všadeprítomný neporiadok a odpadky mi spočiatku nedodávali veľa optimizmu. Ešteže som bol oťapený z prebdenej noci v lietadle.
Prejdením brány parku sa začína veľké dobrodružstvo a životný zážitok. Po pár metroch sa mení svet. Z krajiny, značne poznačenej civilizáciou, sa otvára svieži raj.

Raj v Samburu

Prvé, čo stretávame, sú žirafy sieťované. Po pár metroch od vstupu do parku. Pri ceste do kempu fotím ako zmyslov zbavený. Druhová rozmanitosť zvierat a vtákov nenecháva vychladnúť uzávierku fotoaparátu.

Emil, kamarát pracujúci na našej ambasáde v Keni, pred časom tiež podľahol čaru fotografovania, a tak stojíme na každom rohu a fotíme každého vtáčika. Jeho žena Magda nás sem-tam síce pobáda, aby sme stihli obed v kempe, ale keď vidí naše nadšenie, vyhľadáva nám objekty na fotenie. Nachádzame stádo Grévyho zebier, druhu typického pre túto severnejšiu časť Kene.

Stále nevychádzam z údivu z toho množstva zvierat, ktoré tu žijú. Pri potulkách rezerváciami a parkmi je dovolené jazdiť iba po existujúcich cestách a, samozrejme, sa neodporúča vystupovať z auta pre bezpečnosť Ale aj tak sa dokážete dostať do prekérnej situácie, keď sa spoza kríkov vynorí stádo slonov, akurát prekračujúc cestu.

Prievan z plápolajúcich sloních uší a „trúbenie“ si doteraz živo vybavujem. To bolo moje prvé stretnutie so zástupcom veľkej africkej päťky. Kto je pánom tohto raja na zemi, nám slony dokazujú ešte párkrát.

Pri večernom návrate do kempu nás víta slon Samburu, pretože tu sú najlepšie plody z paliem. Samburu stojí na improvizovanom parkovacom mieste a otriasa celou palmou, aby sa dostal k plodom, ktoré padajú na zem. Toto opakuje aj v noci rovno nad mojím stanom.
Ráno pri kávičkovaní tiež uvoľňujeme priestor slonovi, ktorý sa rozhodol ísť cez „kaviareň“. Musíme počkať, kým neprejde.

Stretnutie s druhým, asi najvzácnejším predstaviteľom veľkej päťky prichádza veľmi nečakane. Pri potulkách rezerváciou zbadáme veľkú koncentráciu safari áut pri solitérnom strome. Ako sa k nim blížime, zbadáme nádherného leoparda. Prejde rovno popred naše auto. Zapadáme v blate. Chvíľku nám trvá, kým sa odtiaľ vyhrabeme. Situácia na porazenie.

Našťastie, leopard vyskakuje na najbližšiu skalu a tam hodnú chvíľu číha. Za stromami sa pasú antilopky. Bohužiaľ, v týchto končinách súmrak prichádza veľmi rýchlo. Leopard nervózne pozoruje antilopy a keďže ďalším pravidlom je byť pred zotmením naspäť v kempe, opúšťame vzácneho leoparda a antilopy a ideme späť.
V noci by sa nemal nikto pohybovať po parkoch. Je to opatrenie na obmedzenie pytliactva, ktoré v Afrike veľmi prekvitá. Slonovina je stále žiadaným artiklom nielen v kontroverznej až hlúpej viere v ľudové liečiteľstvo nielen Číne.

Aberdare a Masai Mara

Nasledujúcou zastávkou je vysokohorský Aberdare National Park. Moji priatelia Emil a Magda tu mali šťastie na leoparda, strážcovia parku ho videli ráno, a tak sa celý večer snažíme prečesávať neveľkú oblasť a skúšame šťastie. Bezúspešne.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4YKR na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4YKR na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Fotky, Fotografie a fotogalérie


Článok je zaradený aj do ďalších tém Sme v obrazoch

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

KOMENTÁRE

Srebrenica pripomína, že Európa nemusí byť imúnna

Mladič sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček šéfredaktorky

Európa nemusí byť imúnna

Mladič, ktorý sa štrnásť rokov ukrýval, sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

KNIHA TÝŽDŇA

Sme deťmi vojny

Písať o vojne so zmyslom pre súčasnosť je vzácne. Keith Lowe to dokázal a výsledok je fascinujúci.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Slovensko, lowcostová krajina

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Koniec nesmrteľného tyrana

V Zimbabwe Robert Mugabe skončil po neuveriteľnych 37 rokoch.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Rusi stále trpia na štokholmský syndróm

Sovietske zločiny medzi Ašom a Vyšným Nemeckým sú ničím v porovnaní s tým, čo napáchali od Užhorodu po Vladivostok.