Trápne video, v ktorom si český minister vnútra Chovanec pritíska na hruď flintu, nás presviedča, že právo na držbu zbrane mu leží na srdci. A nie je to len predvolebná snaha zaujať voliča.
Posunutie legislatívy na ústavnú úroveň nepreskočí európsku smernicu - ktorá držbu určitých zbraní obmedzuje -, len spraví z práva na držbu zbrane celočeský trucpodnik. Prakticky zaváži viac žaloba, ktorú Chovanec vypravil do Luxemburgu.
Držitelia zbrojných preukazov dojímajú, že na sprísnenie doplatia krúžky dobových zbraní či športoví strelci. Na tých vraj máme pri sprísňovaní myslieť.
Autori bruselskej legislatívy budú hovoriť iné. Že si treba radšej držať pred očami štatistiku vrážd s použitím legálnej zbrane (vrátane strelieb v školách). Samozrejme, kto veľmi chce, cestu si nájde, ale prečo nezvýšiť latku dostupnosti, pýtajú sa obhajcovia smernice.

Debata však nie je vyčerpaná polemikou, či má prednosť športový strelec pred štatistikami a či tu prevencia nerobí z každého držiteľa vzduchovky zbytočne možného Harmana. Chovanec stáča argument tak, že predsa ukotvenie práva na zbraň je vyslovením dôvery občanom.
Akosi sa predpokladá, že ak vystrelia, tak jedine v obrane. Navyše nejeden priateľ zbraní sa nerozpakoval formulovať, koho má na mysli.
„EÚ by sa mala skôr zamerať na to, aby sme my pôvodní obyvatelia mali väčšie práva sa brániť ešte pred príchodom polície, a nie ich obmedzovať." Takto to povedal Lukáš Hrčiarik z bratislavskej spoločnosti Puškárstvo Hermes.
Predstava, že my ako „pôvodní obyvatelia“ budeme páliť na tých nepôvodných, je dostatočným dôvodom, aby v nás skrslo podozrenie. Ak navyše ten istý „odborník na zbrane“ tvrdí, že by sme sa nemali spoliehať na políciu, mali by nám už blikať všetky kontrolky.