Neukazujme prstom. Máme stále primálo informácií, aby sme mohli jasne povedať, kto v utorok napadol (nielen) Ukrajinu. Pretože tento veľký kybernetický útok nie je ničím iným ako streľbou vo vojne, len sa deje vo virtuálnom priestore.
Už aj prvé analýzy škodlivého kódu hovoria jasne: ak by takto chcel niekto zarobiť na vydieraní (ako - zrejme – Severná Kórea cez malvér WannaCry), urobil to veľmi babrácky (malvér neumožňoval ľahko zaplatiť výkupné za zašifrované súbory).
Útok z utorka bol iný, hackerom nešlo o peniaze Čítajte Zbabrané by sa to však nejavilo v prípade, ak by cieľom celého kyberútoku bolo čosi iné: rozšíriť verziu o zlých internetových zločincoch, tváriť sa ako oni, ale v skutočnosti spôsobovať čo najväčšie škody. A presne to sa aj stalo.
Zhrňme si fakty.
Škodlivý počítačový program naoko pripomínal bežný vydieračský program obyčajných kyberzločincov - lenže dôkladnejšia analýza ukázala, že ním nebol. Na šírenie mal použiť (najmenej) dve chyby, ktoré pochádzajú z úniku útočných nástrojov americkej NSA.
