Myšlienkové pochody a argumenty účastníkov jedného z najvýznamnejších verdiktov slovenského ústavného súdnictva sa už dajú študovať.
Zverejnený nález poslúži nasledovníkom, právnickej verejnosti aj kolegom v Štrasburgu, ktorí budú „poškodenými“ vyzvaní zaujať stanovisko.
Z laického pohľadu je stovky strán textu zbytočné analyzovať.

Z pozície, že Mečiarove amnestie boli neplatné v sekunde vydania, keďže sú v rozpore s „demokratickým a právnym štátom“, ktorým je Slovenská republika podľa prvého článku ústavy, stĺpček nevychýlia ani Brňák s Ľalíkom.
Práva ľudí, ktorí sa v „amnestovaných“ skutkoch angažovali, môžu byť sotva „odňaté“ či „popreté“, ak boli nadobudnuté v rozpore s ústavou.
Väčšinové stanovisko pripúšťa účelovosť ústavnej novely. Iste, ak sa však vzopäla silná politická vôľa zúčtovať, vyrovnať sa s najtemnejším úsekom slobodných dejín Slovenska, tak inak než účelovo a retroaktívne sa nedalo.
K tomu povie svoje meritórne slovo Štrasburg.