V štáte, ktorý budoval Vladimír Mečiar, otec národa mohol všetko. Jeho vôľa mala byť vôľou národa. Nikomu sa nezodpovedal. A keď to vyzeralo, že by sa niekto musel za zločiny proti občanom tejto krajiny zodpovedať, tak nad únoscami a vrahmi rozprestrel amnestie ako lacný dáždnik. Ani na rozhodnutie súdu o vine alebo nevine nepočkal.
Dnes už to nie je krajina Mečiara. Ale stále o nej rozhodujú aj takí politici, ktorí nechcú niesť zodpovednosť za svoje chyby.
Devätnásť rokov po tom, ako Mečiara časť národa vydedila, Generálna prokuratúra sa pozrie, či bývalý premiér nezneužil svoje právomoci.
Obraz odsúdeného Mečiara, ktorý opakuje, že jeho amnestie platia, je sčasti politická fikcia. Ale už nie preto, že Mečiar môže všetko a jeho skutky sa nestali. Možno sa premlčali, ale z kníh histórie ich už Mečiar nikdy nezmyje.
A ani tých, čo sú zodpovední za únos prezidentovho syna a vraždu Róberta Remiáša, už neuchráni.
