Tušíme, ako by to dopadlo v našom parlamente, ak by premiér Fico vyzval poslancov hlasovať o manželstve osôb rovnakého pohlavia. Pritom by nesledovali stranícky „befel“, ale pridŕžali by sa výlučne vlastného názoru.
V piatok takto v nemeckom Spolkovom sneme schválili manželstvo aj pre gayov a lesby, keď väčšina poslancov zahlasovala za. Merkelová, ktorá takéto hlasovanie umožnila, bola proti.
Dotknuté slovenské páry, ktoré už roky od 1989 čakajú na nejakú právnu úpravu svojho vzťahu, určite poskočili v nádeji. Aktivisti a sympatizanti, rodina a priatelia gayov a lesieb tiež určite správu zoberú, že ich predstavy o živote potvrdili nemeckí poslanci. A budú sa pýtať, kedy sa veci pohnú aj u nás.
V takých chvíľach si treba uvedomiť, že to neboli revolučné, ale dlho pripravované zmeny. Ak od roku 2001 prichádzajú rozhodnutia o zrovnoprávnení zväzkov gayov a lesieb jedno za druhým – rozhodovali parlamenty, ľudové hlasovanie v Írsku aj ústavný súd v USA –, toto sa deje na podloží generačného úsilia zmeniť náhľad verejnosti.
Merkelová nie je liberálka. Manželstvá pre homosexuálov jej však uškodiť nemusia Čítajte Španieli a Íri ukázali, že katolícke krajiny môžu byť za. Maďarsko a Česko odsúhlasili registrované partnerstvá, čím narušili predstavu, že postsocialistické krajiny v tejto otázke neuhnú a strany nezariskujú.
Merkelovej poslanci zase ukázali, že aj kresťanskí demokrati dokážu zdvihnúť ruku v hlasovaní. A nie preto, že dostali inštrukciu v rámci politického obchodu, ale v súlade so svedomím.
Alojz Hlina sa z čela KDH nedávno vyslovil, že v čase, keď sa „pomaly možno zosobášiť aj s lampou“, musí jeho strana držať hodnotovú pevnosť. Merkelovej kresťanskí demokrati, ktorí hlasovali za, tak narušili ďalší argument, ktorý sa hojne používa aj u nás.
