Všeličo sme už počuli na tému "ja nebudem prispievať na niečo, čo nepoužívam". A pripájame sa k tým, čo tvrdia, že štát nefunguje ako supermarket, kde si naložíme do košíka a zaplatíme len to svoje, čo užijeme.
Nesúhlasíme s tými, čo sa poburujú, že predsa nebudú ešte babke v rade kupovať rožok a umelcovi prispievať na cvičky.
Ministerstvo nevie, na aké časopisy dáva peniaze Čítajte Limit na spolupatričnosť a výmenu podpory však máme. Tým limitom je napríklad štátna dotácia pre časopisy ako Bojovník a Svedectvo.
Odkedy sa oba časopisy posunuli od uchovávania spomienky – na väzňov minulého režimu či na antifašistický odboj – a našli nový politický náboj, treba podporu ich činnosti zvážiť.
Ak začali – prípad antifašistického Bojovníka – šíriť propagandu iného štátu, ktorý sa k EÚ stavia nepriateľsky a financuje radikálne strany za účelom rozkladu spoločenského konsenzu, nemá taký časopis čo dostávať z verejnej kasy.
Vzťah k putinovskému Rusku aj vojnovej Ukrajine, samozrejme, treba riešiť. Ale časopis založený za iným účelom nie je tou správnou platformou. Čo si myslia ľudia okolo časopisu, aké správy si preposielajú a aké zdroje čítajú, je ich vec.
Ale aby plnili časopis, ktorý má byť pripomienkou odboja, správami z kremeľských zdrojov, ktoré sa sústredia na rozkývanie vzťahu s Ukrajinou a stratu dôvery k Únii, tu asi treba poklepať ministerstvo vnútra po pleci.
Šéfredaktorka Svedectva Zelenayová: Páči sa mi Kotlebov program Čítajte Nech si lepšie stráži, kam posiela svoju podporu a ako sa používa. Lebo nedá sa jedno napísať o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska do vládnych materiálov a druhou rukou kŕmiť rozbíjanie tohto konsenzu.
Tu nejde len o povestný „iný názor“. V poriadku, nech si prebýva v komunite spriaznených duší, ale na jeho šírenie sa nemá skladať spoločnosť.
