Základnou úlohou štátu podľa spoločenskej zmluvy je, že bude chrániť svojich občanov pred vnútornými aj vonkajšími hrozbami. Dnes je to najmä domáci myšlienkový aj fyzický extrémizmus a propaganda.
Na potvrdenie zlyhania v tejto úlohe by úplne stačili aj tie posledné miesta v rebríčkoch pripravenosti čeliť týmto hrozbám, pri ktorých sa objavuje poznámka, že Slovensko patrí medzi najhorších z najhorších. Ale akoby nestačili.
A tak zatiaľ čo v lesoch usilovne trénujú desiatky či stovky príslušníkov polovojenských proruských organizácií, štát si nechá ukradnúť 300-tisíc nábojov a zopár protitankových striel.
A kým nezanedbateľná časť populácie prepadá viere v dávno vyvrátené lži o menšinách, rasovej a národnej nenávisti, alebo by si zvolila radšej život v ruskej totalite ako v európskej demokracii, tak slovenské ministerstvo vnútra finančne podporuje vydávanie časopisov, ktoré tieto idey a myšlienky rovno šíria.
V čase, keď sa informácie označujú za zbrane, štát vlastným občanom vlastne strieľa do chrbta.
A s takýmto bezpečnostným prostredím to o chvíľu nebude len slovami, ale aj ostrými. Štátnymi.
