Autorka je riaditeľka Ligy za ľudské práva
Mám kamaráta, čo žije v Madride. Cez víkend mi poslal fotky a videá z toho, ako vyzerá Madrid počas svetového pridu LGBTI komunity. Keďže je tiež profesorom sociológie na miestnej univerzite, bavili sme sa aj o tom, prečo Španielsko – tradične konzervatívna katolícka krajina – medzi prvými na svete schválilo manželstvá ľudí rovnakého pohlavia.
Samozrejme, vysvetlení je veľa. Hovorili sme o sociologických grafoch, historických a politických súvislostiach, oddelení cirkvi od štátu. No a potom sme sa dostali k bežnému životu, k emancipácii a viditeľnosti komunity.
V istom bode komunitu prestalo baviť pretvarovať sa. Začali žiť svoj život verejne. A zrazu mnohí zistili, že v ich rodine, v škole, v práci či dokonca vo vláde sú ľudia, ktorí sú gejovia alebo lesby. A že sú to ľudia, ktorí poväčšine žijú svoj obyčajný život tak ako všetci ostatní. To viedlo k tomu, že rovnoprávnosť komunity sa stala vecou spravodlivosti pre všetkých.
Výhodou dobrého umenia je, že dokáže zmeniť náš uhol pohľadu na veci a zrazu ich vidíme inak a jasnejšie. V Španielsku pred viac ako dvadsiatimi rokmi začal Pedro Almodóvar nakrúcať filmy, ktoré sú o hodnotách, rodine, identite a láske, ale postavami sú (nielen) gayovia, lesby či transľudia.
Nemusíme sa však držať len artového žánru. V USA mal v roku 2009 premiéru komediálny seriál televízie ABC Moderná rodina, kde jednou z hlavných dejových línií sú osudy homosexuálneho páru a ich adoptívnej dcéry. Seriál sa vysiela doteraz, videli ho milióny divákov, ktorí zistili, že rovnakopohlavné páry riešia vo svojom živote a pri výchove detí tie isté problémy ako my ostatní.
