Autor je riaditeľom Výskumného centra pražského think-tanku Asociácia pre medzinárodné otázky (AMO)
Keď Európska komisia začala konanie proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku pre nedodržiavanie legislatívy týkajúcej sa kvót na prerozdelenie utečencov, visegrádska skupina sa znovu dostala na titulky európskych médií.
Presne pred dvoma rokmi sa začal Visegrád intenzívne zaoberať migráciou a možno predpokladať, že pri tejto téme zostane aj práve sa začínajúce maďarské predsedníctvo. Hoci tým skupina nezískava popularite na európskej úrovni, bolo by chybou ju zatracovať.
Zaujímavú sondu do povahy súčasného Visegrádu ponúkla debata ministrov zahraničných vecí na tohtoročnej konferencii Globsec v Bratislave.
V jej prvej polovici sa ministri V4 sťažovali na to, že povesť Visegrádu ako problémového článku EÚ nespravodlivá a prehnaná. Upozorňovali, že Holandsko zablokovalo asociačnú dohodu s Ukrajinou a Grécko priviedlo do problémov eurozónu. Jediným hriechom Visegrádu podľa nich je, že odmieta nefunkčný relokačný systém.
Hlavná téma – utečenci
Následné otázky z publika smerovali do rôznych oblasti, v ktorých je zrejmá visegrádska nezhoda, ako je vzťah s Ruskom a budúcnosť Európy, akoby sa účastníci prestížnej konferencie snažili dokázať, že Visegrád nie je taký silný, ako sa snaží tváriť.
“Heterogénny priestor strednej Európy je predurčený buď na trvalé konflikty alebo na to, aby bol križovatkou rôznorodých vízií, príbehov a miestom intenzívnej ekonomickej spolupráce. Visegrád prispieva k rozvíjaniu toho druhého pozitívneho variantu.
„
Takmer na konci diskusie sa bývalý minister zahraničných vecí Bosny a Hercegoviny opýtal, či V4 stále považuje za svoju prioritu integráciu západného Balkánu do EÚ.
Pripomenul, že v tejto oblasti bola V4 predtým veľmi aktívna. Od ministrov – s výnimkou českého ministra Zaorálka, ktorý na Globsec vyslal svojho zástupcu – dostal samozrejmé uistenie, že rozširovanie EÚ patrí medzi visegrádske top priority. Účastníci bratislavského bezpečnostného fóra si však z debaty skôr znovu odniesli to, čo počujú od Visegrádu (a o Visegráde) posledné dva roky – že nechce prijímať utečencov.
V4 nepresviedča, len sa sťažuje
Visegrádska skupina si už privykla na rolu neposlušných žiakov Európy, ktorej sa však navonok zároveň vehementne bráni.
Formát spolupráce medzi štyrmi krajinami spočívajúci v kontaktoch medzi vládnymi a mimovládnymi aktérmi na rôznych rovinách sa nezmenil, no V4 sa viac sťažuje, než aby v Bruseli lobovala za svoje priority.
Práve účinným presviedčaním partnerov Visegrád získal v rokoch 2008 až 2012 pozitívnu reputáciu, keď presvedčivo presadzoval svoje zámery v otázkach úniovej politiky voči východnej Európe, zdôrazňoval tému energetickej bezpečnosti alebo spoločne rokoval o únijnom rozpočte.
