Autor je spisovateľ
Všetci neexistujú, dokonca ani väčšina. Obľúbené tvrdenia typu „všetci si to myslia, väčšina to predsa vie“, sú prosto zavádzajúce. Alebo nie? Kto má vlastne nesprávny názor?
Narodili sme sa do civilizácie vyrastajúcej na informáciách, ktoré s radosťou poprieme, ale pritom fungujú ako súčasť našej kultúrnej identity. Napríklad poznáte hladného vlka prehĺtajúceho babičky a dievčatká s červenými čiapočkami, ktoré to v jeho bruchu prežijú? A čo by ste si mysleli o dievčati, ktoré by dnes tvrdilo, že je panna a to brucho s budúcim dojčaťom je nepoškvrnené? A čítate horoskopy, ktoré nájdete aj v serióznych novinách? Sú pravdivejšie ako tie v bulvárnych?
Všetci a väčšina, koľko je to ľudí? A koľko ľudí treba na to, aby sme ich názor vyhodnotili ako pravdu? Alebo sa môže väčšina mýliť? A dokonca všetci?
Možno znejú tieto otázky trocha nepatrične v časoch jasnej štatistiky, výsledkov volieb, faktografie, na dátach založenej ekonomike, medicíny dôkazov. Má zmysel premýšľať o morálnej hodnote pravdy v časoch, keď je dôležitejší konsenzus väčšiny všelijakých komisií, podivných partií politických strán zvolených demokratickým systémom teroru hlasovacích lístkov či samozvaných poslov ozajstnej otvorenej pravdy občianskej spoločnosti reprezentovanej tretím sektorom?
Teraz, v lete? A na Slovensku?
