Skutok sa nestal. Alebo sa stal inak. Alebo to ani nebol skutok. Keď chcete zhrnúť výsledky slovenského štátneho boja proti extrémizmu a propagande, bohužiaľ, stačí vám napísať tri predchádzajúce vety.
Lebo aj keď sa prípad dostane pred súd, nejaké zharabinovatenie v justícii – ak sa ho práve nepokúšajú, ehm, zavraždiť lampou – útočníka prepustí. Vraj hajlovanie, rasový motív ani fanúšikovanie extrémistickej hnedej luze ešte nie sú dôkazom. Podporujú tri zo štyroch slobodných vysielačov.
Napriek tomu platí, že ak si zaslúžia, treba chváliť. Naše ministerstvo vnútra plánuje v najbližších rokoch minúť (áno, európske) peniaze na znižovanie vplyvu radikálov, extrémistov a propagandy.
To je dobrou správou, rovnako ako to, že chce proti hybridným nepriateľom nášho západného kultúrneho okruhu systematicky bojovať. Dobrou správou je i fakt, že to úradníci považujú za vážny a nebezpečný fenomén a že pri ňom treba spolupracovať s mimovládnym sektorom a navzájom si pomáhať.
Zámer dobrý, akurát tá podozrievavosť. Dnes totiž vieme, že pre takmer polovicu ľudí je hlavným zdrojom nových správ facebook.
