Autor je interný doktorand na Katedre ústavného práva a teórie práva na Právnickej fakulte v Trnave
V okamihu, keď bol Peter Sagan diskvalifikovaný z Tour de France, sa snaha pútať pozornosť na Cyrila a Metoda javí ako utópia. Čo je však na nich také zaujímavé, že každoročne sa organizujú národné púte s dlhými prejavmi verejných činiteľov a uniformovanými hejslovákmi?
Odhliadnuc od konfesných rozmerov týchto svätcov, ktoré sú osobné pre každého, je ich najväčším prínosom aj pre dnešného človeka volanie po kultúrnosti.
Bez doktrinálnych historických exkurzov je všetkým jasné, že v polovici 9. storočia bolo naše územie pohanské a barbarské. Nie že by tu neboli zárodky kresťanskej viery, lenže šírené len jazyku, ktorému ľudia nerozumeli.
Odhliadnuc od politického kontextu Cyril a Metod ponúkli nový smer (len pre istotu, nie ten vládny). V určitom ohľade to bol jeden z prvých veľkých okamihov humanizmu.
Preč od zápalných obiet, modiel, na ceste k Bohu, ktorý je ochotný odpúšťať a prijímať človeka. Možnosť poznať Boha dostupná pre bežného človeka. Viera, takmer na mieru pre každého.
