Autor je umelec a publicista
Vylúčenie Sagana z Tour De France mohlo byť epizódou, ktorá by svojím významom neprekročila rámec športových rubrík, keby niektorí politici túto príležitosť nezneužili na zbieranie drobných bodov pri získavaní vlastnej popularity.
Na zaťahovanie nacionalistických vášní do udalostí, ktoré sa odohrali na pretekoch vo Francúzsku, pritom nie je žiadny racionálny dôvod.
Keď sa Sulík, Danko a ďalší na sociálnych sieťach sťažujú, že pretekár slovenského pôvodu súťažiaci v nemeckom tíme bol vylúčený práve preto, že je Slovák, nemajú na to žiadne dôkazy.
Aj v prípade, že jury TDF urobila chybu, dôvodov na to mohlo byť veľa. Od individuálneho ľudského zlyhania až po postranné úmysly, ktoré nepoznáme. Tvrdiť, že motívom bola práve národnosť, vyžaduje nevyhnutnú dávku paranoje alebo chladného kalkulu s nacionalistickými vášňami.
Čo nám to vlastne Sulík alebo Danko svojimi statusmi chceli povedať? Sagan podľa nich vypadol preto, že je Slovák, a to podľa nich nie je spravodlivé. Potiaľto jasné.
Logickým pokračovaním úvahy by malo byť niečo ako – nie je správne posudzovať ľudí podľa ich národnosti, používať na človeka dvojaký meter iba preto, že pochádza z inej krajiny alebo kultúrneho prostredia, ako my sami.
Chceli nám práve toto povedať Sulík a Danko? Išlo o akúsi ťažkopádnu ódu na humanizmus, univerzálne človečenstvo?
Ako poznáme oboch pánov, opak bude zrejme pravdou.
Danko nadväzuje na odkaz svojej materskej strany a snaží sa neobratne inštrumentalizovať národnú hrdosť. Sulík sa tiež netají nedôverou voči vplyvu zahraničia a za svoj hlavný cieľ si vytýčil obhajovať záujmy Slovenska voči predstaviteľom EÚ, ktorí nás podľa jeho slov chcú zneužívať a prekabátiť.
Je preto oveľa pravdepodobnejšie, že to, čoho sme boli svedkami, sú prebúdzajúce sa pudy nízkeho nacionalizmu.
