Sedím pri otvorených balkónových dverách. Počúvam zvuky noci. Kedysi k nim patril spev slávika, lúčne koníky a svrčkov, brechot psov v záhradách.
Ozve sa zaškrípanie pneumatík a rev motora. Auto vyrazí z vedľajšej cesty na hlavnú, rúti sa medzi domami, kľučkuje, zastaví. Z útrob sa vyvalí hip-hop, basové frekvencie zatrasú okolitými domami. Chvíľu sa ozýva hlasný hovor.
“To už nie je problém pirátov, ale spoločenskej klímy. Atmosféry vystihnutej výrokom „skutok sa nestal“, alebo realitou „skutok sa stal, no vinníci neboli potrestaní“, ktorá k nám preniká ako rev vytunovaného motora.
„
Po chvíli opäť motor, škrípanie gúm. A ešte niekoľkokrát. Cieľ, alebo účel cesty je evidentný. Zábava. Mládež sa vozí. Idú ešte pre Jara, odvezú domov Silvu, ale hlavne ich baví jazdiť, robiť hluk, demonštrovať svoj životný štýl.
Auto je vytunované, motor extrémne hlučný, vibrácie prenikajú do bytu, aj keď zatvorím dvere a okná. Prečo chce mať vlastne niekto mimoriadne hlučné auto a šíriť po svete zvuky podobné extrémne zosilnenému prdeniu? Keď som bol dieťa, niektorí rovesníci si montovali pásiky tvrdého papiera na bicyklové kolesá – ale to preto, lebo bicykel nevydáva nijaký zvuk.
Auto ako zbraň
Vodiči ani posádky takýchto áut často nie sú triezvi. Vedia, že ich nik nezastaví, v uliciach nevidno policajtov. Ktovie, čo robia. Možno niečo dôležité. A možno striehnu na opustenej križovatke so stopkou a čakajú na lacnú korisť, od ktorej vymôžu pokutu.
Jav sa totiž opakuje notoricky, periodicky, čo len dokazuje vysokú mieru sebaistoty takýchto užívateľov áut.
Keď sedím doma, jednoducho ma len otravujú. Rušia večernú idylu a nočný pokoj. Nič viac. Keby som sa pohyboval na ulici ako chodec alebo ako vodič, ocitol by som sa priamo v ohrození. Pretože v rukách týchto ľudí sa auto mení na zbraň. Nebezpečnú, nepredvídateľnú, smrtiacu.
Auto ako zbraň figuruje aj v prípade, ktorý sa stal v noci na nedeľu 18. júna v Hronskom Beňadiku.
Policajti prenasledovali vozidlo, ktoré neposlúchlo ich výzvu a nezastavilo. Padli štyri výstrely. Tri do vzduchu. Štvrtý mal prederaviť pneumatiku, no policajt trafil batožinový priestor a cezeň strela zasiahla 17-ročného mladíka sediaceho na zadnom sedadle.
Na sude s dynamitom
Zbytočná smrť rozdelila Slovensko. Jedni hovorili, že polícia iba konala svoju povinnosť a zásah bol na mieste. Druhí odsudzovali neprimeranosť zásahu a smrť nevinného človeka.
Pravda je, že mladík za volantom auta bol pre policajtov známou firmou. Viezť sa v aute s takýmto vodičom je ako sedieť na sude s dynamitom. Ale v sedemnástich rokoch človek nemusí takúto hrozbu doceniť. Kamaráti ho volajú, tak nasadne. A zverí sa na osudných pár minút do rúk hazardéra...
