Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Keď si v slovenčine zadáte do najznámejšieho internetového prehliadača spojenie Európska únia, za menej než sekundu vám vyhľadá milióny výsledkov. Aj tento malý pokus ukazuje, ako veľmi je naša každodenná realita prepojená s ďalšími európskymi krajinami.
Viditeľné je to aj v praktickom živote, využívame spoločný trh, legislatívu, európske inštitúcie a s väčšinou krajín EÚ i spoločnú menu. Vďaka európskej solidarite sa Slovensko rozvíja rýchlejšie aj cez miliardové investície z eurofondov.
Náš úspech je teda významne previazaný aj s tým, ako sa darí celej Únii.
Zložité roky
Nie je pritom tajomstvom, že Únia prežíva v posledných rokoch zrejme najťažšie obdobie vo svojej šesťdesiatročnej histórii. Musíme sa vyrovnávať s následkami hospodárskej krízy, ekonomickými problémami Grécka a ďalších krajín, utečeneckou krízou i teroristickými útokmi. Presne pred rokom tesná väčšina britských voličov rozhodla aj o tom, že EÚ príde o jedného zo svojich členov.
“Do roku 2050 nebude medzi ôsmimi najsilnejšími ekonomikami sveta už ani jeden európsky štát. Každá krajina si preto musí zodpovedať otázku, či sa dokáže v meniacom svete úspešnejšie rozvíjať sama, alebo ako súčasť silnejšieho spoločenstva.
„
Prieskumy ukazujú, že medzi Európanmi stále prevláda pozitívny vzťah k spoločnému projektu nad negatívnym. Spomínané problémy však jasne naznačili, že Európska únia nie je samozrejmosť a ak chce vyjsť z náročného obdobia posilnená, potrebuje reformy.
Aj preto sa lídri EÚ vlani v septembri na summite v Bratislave dohodli na spustení diskusií o budúcnosti európskeho projektu. Od marca Európska komisia predstavuje diskusné dokumenty o najdôležitejších výzvach, pred ktorými EÚ stojí.
Posledný, venovaný budúcnosti financovania Únie, predstavila Komisia len pred pár dňami. Zmeny v tejto oblasti sa môžu významne dotknúť aj Slovenska, ktoré čerpá z európskeho rozpočtu výrazne viac, ako doň prispieva.
Rozpočet Únie sa po odchode Spojeného kráľovstva zníži, a tak stojíme pred výzvou, ako za menej peňazí napĺňať čoraz väčšie očakávania ľudí. Či už ide o oblasť zlepšovania kvality života, ochrany hraníc, boja proti terorizmu, pomoci rozvojovým krajinám, ochrany klímy, alebo posilňovania konkurencieschopnosti Európy.
Obrana bez výhovoriek
Základnou otázkou, ako sa vyrovnať s novými výzvami, pritom zostáva, akú Európsku úniu si ako jej obyvatelia v ďalšom období želáme.
Chceme spoločenstvo, ktoré sa obmedzí iba na ochranu jednotného trhu, preferujeme viacrýchlostnú Európu alebo si vyberieme silnejšiu a akčnejšiu Úniu, ktorá dokáže spolupracovať intenzívnejšie ako dnes?
