Nebolo ťažké odhadnúť, prečo Donald Trump zvolil Poľsko ako začiatok svojej druhej návštevy Európy.
Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť je rovnako konzervatívna, xenofóbna a pohŕdavá k demokratickým normám, ako je zachmúrený americký prezident, takže nehrozila žiadna Merkelovej či Macronova neúcta k Trumpovmu receptu.
Okrem tŕňa v oku nenávideného Bruselu je tu aj ďalší faktor: poľskí prisťahovalci žijúci v strede USA, v štátoch, ako sú Ohio a Pennsylvánia, hrali kľúčovú úlohu v Trumpovom nečakanom vlaňajšom víťazstve, preto vyzdvihnúť ich milovanú domovinu malo aj vnútropolitický zmysel.
A keďže poľskí lídri sľúbili, že do Varšavy dopravia davy poslušných „tlieskačov“, už nebolo čo riešiť. Ako povedal istý poľský diplomat, „Trump jednoducho potrebuje zopár pekných obrazov z Európy“.
Čo sme nakoniec počuli štvrtok vo Varšave, bolo celkom milé prekvapenie, a krajší obraz americkej zahraničnej politiky, než sme od novembra videli. Trump sa vyhýbal chválospevu na ruského prezidenta Vladimira Putina – s ktorým sa má stretnúť v piatok – a nakoniec naňho apeloval, aby prestal podporovať „nepriateľské režimy“, aké vládnu v Sýrii či v Iráne. A aby sa znovu pripojil ku „komunite zodpovedných národov“ (na žiadne kamarátstvo s Putinom to teda nevyzerá).
