Hoci sa v Hamburgu stretávajú lídri dvadsiatich najsilnejších ekonomík sveta, najväčšiu pozornosť médií na seba strhli Rusko a Amerika. Svet sledoval každé gesto Donalda Trumpa a Vladimira Putina.
Nič nehovoriace frázy typu „teší ma, že vás osobne stretávam“ nadobudli spravodajský význam. Pevné stisky rúk a simulované štátnické úsmevy pre kamery načas prehlušili témy, ktoré na uliciach Hamburgu rozvášnili davy: chudoba, nerovnosť, terorizmus a klimatické zmeny.

Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson po ostro sledovanom stretnutí ubezpečoval, že Trump zatlačil na Putina „viac ako raz“. Nie je však jasné, s akou ráznosťou a či vôbec Trump zopakoval svoju varšavskú výzvu, aby Rusko prestalo destabilizovať Ukrajinu.
Nedozvieme sa, čo si prezidenti presne povedali o prstoch ruských hackerov, ktorí pravdepodobne ťukli jazýček volieb smerom k Trumpovi. A nie je jasnejšie ani to, ako budú postupovať, ak sa Severná Kórea nadobro odtrhne z reťaze.
Trumpova európska cesta však zatiaľ naznačuje, že aj pre postoj ku klíme ostáva izolovaný a partnerov si zatiaľ nachádza skôr tam, kde demokracie ubúda.