Tvrdí, že Putin je akási kolektívna fantázia Kremľa. Rozprával sa s vplyvnými mužmi za červenými hradbami. Výsledkom je kniha Všetci mocní Kremľa, ktorú prišiel predstaviť na festival Pohoda. MICHAIL ZYGAR.
V knihe prichádzate s tvrdením, že Putin je vlastne ilúzia. Ako ste na to prišli?
„Snažil som sa ukázať, že všetky mýty o Putinovi sú nesprávne. Je vnímaný ako veľmi chytrý, ako muž, ktorý presne vie, čo chce dosiahnuť, a postupuje podľa plánu vrátane vnucovania svojej vôle iným krajinám. Je to, samozrejme, prehnané a neskutočne ho to idealizuje.
A mýlia sa aj tí, čo ho démonizujú. Je takto skresľovaný v domácich aj v zahraničných médiách. Skutočnosť je menej čierno-biela, menej hollywoodska a oveľa chaotickejšia.“
Nie je to asi dobrá stratégia démonizovať Putina, že?
„Nemyslím si, že je to stratégia. Na rozdiel od Putina si nemyslím, že sa proti nemu spriadajú plány. Takže démonizácia Putina vlastne nie je žiadna stratégia. Je to výsledok zjednodušovania, mnohých chýb, nesprávneho vnímania. Niektoré sú dokonca založené na starých stereotypoch. Vidíme, ako v médiách ožívajú predsudky z čias studenej vojny.“
“Keď sa Putin na dva mesiace vytratil, akýmsi magickým spôsobom sa všetko hýbalo aj bez neho. Osadenstvo Kremľa sa snažilo hádať a predvídať, čo by urobil. Jeho spôsob zmýšľania nie je skutočne jeho. Je to myseľ systému.
„
A čo muži Kremľa, s ktorými ste robili rozhovory. Oni si nepestujú stereotypy z čias studenej vojny?
„Mnohí mali všelijaké teórie o Američanoch a o Západe. Jedna z obľúbených myšlienok je, že vo svete vládne voči Rusku mnoho predsudkov.
Že Američania nerozumejú, ako veľmi sme sa zmenili. Po páde ZSSR sme sa predsa dramaticky zmenili.
Rusko je celkom iné a my nie sme takí Rusi, ako boli naši rodičia. Ale Američania si držia stále tie isté predsudky o nás a nechcú ich zmeniť.“
Ako je to teda?
„Títo kremeľskí byrokrati, ktorí to tvrdia, síce naozaj nie sú sovietski chlapíci, ale nie sú ani takí odlišní od nich. Zmena, o ktorej hovoria, nie je až taká dramatická.
Zmena v Rusku, to áno. Ale v Kremli nie. Oni určite prešli len časť cesty k zmene od sovietskeho modelu byrokracie. Na druhej strane je pravda, že mnohé stereotypy sa skutočne nezmenili.“
Opisujete, že Putin sa počas troch období, keď bol prezidentom, a jedného premiérskeho obdobia výrazne premenil. Ako sa to udialo?
„Nešlo o jeden moment zvratu, ale mnohé. Jeden z takých zvratov spadá do času, keď sa snažil, aby sa Bush a Blair stali jeho priateľmi. No necítil, že je pre nich dôležitý.
Chcel, aby ho brali ako rovnocenného partnera a to sa nedialo. Veď Rusko vtedy chcelo vstúpiť do NATO a bolo odmietnuté! O rozhodnutí zaútočiť na Irak sa dozvedel až potom. Necítil sa dosť dôležitý. Pre Busha totiž Rusko bolo len veľkým Dánskom, jednou z európskych krajín, ale nie veľmoc. A takáto predstava sa Putinovi nepáčila.“
Chcel, aby Rusko bolo v očiach Američanov skôr ako Čína než ako Dánsko?
„Áno, alebo skôr ako samotná Amerika.“
Čo ho ďalej menilo?
„V istej chvíli sa začal cítiť paranoidne. Spúšťačom bola oranžová revolúcia. Jeho skorumpovaní podriadení ho presvedčili, že to nie oni sú vinní za neúspech pro-kremeľského kandidáta Janukovyča, že to nie je tým, že rozkradli peniaze určené na jeho kampaň.
Ale že jednoducho Američania zaplatili viac na podporu prozápadného kandidáta Juščenka. A on tomu uveril. Neskôr si uvedomil, že sa mýlil a žiadna konšpirácia sa nediala, Bush sa ho nesnažil zvrhnúť a vydýchol si. To mu dovolilo odstúpiť a nechať sa nahradiť Medvedevom.“
Potom sa ale znovu vrátil do prezidentského kresla. Aj za pomoci ústavnej zmeny, ktorú pre neho Medvedev pripravil.
„Jeho okolie ho presvedčilo, že sa vrátiť musí. Garantuje totiž ich stabilitu, príjmy aj majetkovú istotu. Jeho okolie ho opäť presviedčalo, že je tu hrozba arabskej jari, čo je príprava na revolúciu v Rusku. To spustilo ďalšiu vlnu paranoje.“
Vtedy začal byť úprimne protizápadný?
„Nikdy nebol skutočne protizápadný. Vždy chcel byť obľúbený. Doma aj na Západe. Teraz sa konečne priblížil k svojmu snu. Hovorí sa o ňom ako o najmocnejšom mužovi sveta, napríklad v nedávnom dokumente na CNN. A je skutočne populárny. Myslí si, že byť hollywoodskym zloduchom je tiež forma popularity.“
