Autorka je riaditeľka Ligy za ľudské práva
Aký veľký má byť môj cintorín? Toto sa v novembri 2012 spýtala starostka Lampedusy európskych lídrov. Dôvodom bolo, že na miestnom cintoríne dochádzali miesta na pochovávanie ľudí utopených v Stredozemnom mori pri pokuse dostať sa do Európy.
Stredozemné more je podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu, ktorá sleduje počty nezvestných a mŕtvych na migračných trasách cez „Missing Migrants Project“, najsmrtiacejšou cestou pre utečencov a migrantov.
“V poslednom čase sa začali šíriť tvrdenia o tom, že mimovládne organizácie pomáhajú prevádzačom a ich aktivita pôsobí ako lákadlo, aby ľudia absolvovali nebezpečnú cestu.
„
Tento rok tu umrelo alebo zmizlo už 2279 ľudí. Na porovnanie, na americko-mexickej hranici to bolo 147 ľudí.
Preto začali v Stredozemnom mori fungovať koordinované záchranné operácie. Prvú – Mare Nostrum – spustila talianska vláda v roku 2013 a jej mesačný rozpočet bol deväť miliónov eur. V roku 2014 ju nahradila celoúniová operácia Triton, ktorej rozpočet bol omnoho nižší – len tri milióny eur.
Pridali sa aj mimovládne organizácie ako medzinárodný Červený kríž alebo Lekári bez hraníc. Súkromná organizácia MOAS do dnešného dňa zachránila už viac ako 30-tisíc ľudí. Podľa niektorých zdrojov sa mimovládne organizácie významne podieľajú na počte zachránených, ktorých privážajú do talianskych prístavov. Až 60 percent zo všetkých zachránených.
V poslednom čase sa začali šíriť tvrdenia o tom, že mimovládne organizácie pomáhajú prevádzačom a ich aktivita pôsobí ako lákadlo, aby ľudia absolvovali nebezpečnú cestu.
Vyvrcholilo to kampaňou radikálnej pravicovej Génération Identitaire s cieľom blokovať záchranné operácie. Za tri týždne vyzbierala viac ako 50-tisíc libier a jednu záchrannú loď sa im už zablokovať podarilo, ohroziac tak životy topiacich sa, ako aj posádky.
