Autor je spisovateľ a výtvarník
Naše médiá nedávno zverejnili štatistiku Eurostatu, podľa ktorej v štátoch Európskej únie ročne zomrie približne päť miliónov ľudí, pričom 1,2 percenta úmrtí predstavujú samovraždy.
Takéto štatistiky sú vždy smutné, no počet samovrážd je z historického hľadiska viac-menej konštantný.
V tomto kontexte je zaujímavejšia verejná diskusia o asistovanej samovražde a eutanázii, ktorá už niekoľko rokov prebieha v Nemecku. Za ich legalizáciu sa v nedávnej ankete vyslovila až polovica respondentov.
V tradícii platónskeho myslenia bola „bilančná samovražda“ považovaná za najvyšší akt ľudskej autonómie.
“Súčasná vysoko technizovaná medicína neraz premieňa nemocnice na akési stanice biochemickej údržby, kde sa právo na dôstojnú smrť zvrháva na dlhé a bolestné živorenie.
„
Aj v niektorých formách mahajánového budhizmu sú známe samoupaľovania mníchov na sklonku ich života.
Zodpovednosť rozhodnutia o vlastnej smrti dokonca preniká aj do myslenia niektorých súčasných teológov, ktorí považujú toto právo na sebaurčenie za teologicky odôvodnené a eticky obhájiteľné.
Za všetkých spomeňme aspoň Hansa Kunga.