Vzhľadom na ohromné ľudské a materiálne straty, ktoré boli cenou za víťazstvo, by sme mohli Iraku odpustiť trochu predčasné nedeľné oslavy víťazstva and teroristickou organizáciou Islamský štát v Mosule, keď im guľky naďalej lietali nad hlavami.
Keď sa však na chvíľu zamyslíme, tak je jasné, že „mier“ predstavuje rovnako desivé výzvy ako samotná okupácia.
Prvou úlohou je obnova. Snímky z Mosulu, kde prv bývali dva milióny ľudí z prevažne kurdského severného Iraku, ukazujú mesačnú krajinu pripomínajúcu Hirošimu po atómovom útoku.
Už len zabezpečiť tečúcu vodu a funkčnú kanalizáciu, vyčistiť ulice a stabilizovať budovy, otvoriť školy a zaručiť fungovanie nemocníc si vyžiada schopnosti a empatiu, akú iracká vláda neprejavuje často (podľa Transparency International je to najskorumpovanejšia vláda na Blízkom a Strednom východe, čo o niečom svedčí). Vyžiada si to aj miliardu dolárov pomoci, podľa OSN.
Prirodzene, že fyzické zotavenie je len jednou stranou mince. Druhou stranou je bezprostredný osud tisícok ľudí bez domova, alebo tých, ktorých IS už mesiace drží ako rukojemníkov v Mosule, v pasci medzi dvojitou hrozbou – zbraní teroristov a bômb irackej armády.
Islamský štát prehrá, ale čo potom? Džihádisti sa môžu vrátiť do Európy Čítajte Len pred desiatimi rokmi stál Irak pred rovnakými hrozbami a úlohami, po americkej invázii a Saddámovom páde. A Amerika poňala svoju reakciu tak zle, že sa zrodil IS.
Teraz čelia Iračania podobnej situácii, ibaže s menším rozpočtom a menšou medzinárodnou pozornosťou. Takže, keď počujeme tiché iracké hlasy tvrdiť, že toto nie je koniec IS, mali by sme chápať, že hovoria o možnosti, že sa zrodí ďalšie zúfalstvo a zlo.
